Študenti si príležitosť absolvovať stáž v U. S. Steel Košice mimoriadne cenia
Pre tridsaťtri študentov, poslucháčov štvrtých ročníkov vysokých škôl je letná stáž v U. S. Steel Košice už niekoľko dní minulosťou. Ako všetci svorne
tvrdili na záverečnom stretnutí s prezidentom košickej oceliarne Georgeom F. Babcokom, viceprezidentmi a ďalšími manažérmi firmy, príležitosť, ktorú dostali, si mimoriadne cenia. A
tiež to, že spoločnosť aj v čase krízy neodsunula mladých ľudí nabok, dala im možnosť rásť a podporila ich.
"O rok sa budeme snažiť byť profesionálmi. Ľudia nám hovoria, že dôležitá je teória, iní tvrdia, že sa máme riadiť praxou. Jedným z rozhodnutí, ktoré sme kvôli
svojmu rastu urobili, je, že sme sa uchádzali o miesta stážistov. Zo začiatku sme nevedeli, čo očakávať, ale za ten mesiac každý z nás vyrástol, otvorili sa nám oči, zrazu sme vyšli z tej našej
študentskej bubliny - stáž v U. S. Steel Košice skombinovala oboje - teóriu i prax. Nielenže sme sa učili a nasávali informácie, ale stávali sme sa zodpovednejšími, učili sme sa, ako
riešiť problémy priamo na mieste a tiež prezentačným schopnostiam," prihovorila sa predstaviteľom firmy za všetkých stážistov Denisa Gregová, študentka Pedagogickej
fakulty UPJŠ. "Spoločnosť U. S. Steel Košice už pre nás, akoby z ničoho nič, nebola len jedna veľká firma, ktorá zamestnáva tisíce ľudí v regióne, ale komplexný organizmus. Vieme
už pochopiť, čo všetko je potrebné na to, aby fungovala. Ďakujeme."
Program letnej stáže, ktorý pripravil úsek generálneho manažéra pre zabezpečenie a rozvoj ľudských zdrojov, bol zhodný s predchádzajúcimi ročníkmi. Tri dni v týždni
študenti pracovali na pridelených pracoviskách či už priamo vo výrobe alebo odborných organizačných jednotkách, ďalšie dva dni boli venované odborným školeniam spojeným s exkurziami v prevádzkach
spoločnosti a tréningom zameraným na osvojenie si vodcovských a manažérskych zručností.
"Nuž, priznám sa, nevedela som do čoho idem," zverila sa nám Dominika Bérová z Hutníckej fakulty TU Košice, ktorá sa na stáž dostala
ako náhradníčka. "Mala som tak trocha zmiešané pocity, keď som sa dozvedela, že pôjdem do divízneho závodu Doprava. S logistikou som nemala veľa skúseností, predsa len, študujem kvalitu
produkcie." Vzápätí však dodala, že jej obavy neboli namieste. Kolektív ju prijal veľmi dobre. "Nikto mi nedal ani v najmenšom najavo, že je tu "niekto", veľmi dobre sa mi s nimi
spolupracovalo. Pracovala som síce v kancelárii, ale často som chodila aj von, do prevádzky, šéf ma vzal i na poradu do Hanisky. Dnes sa pozerám na dopravu inak, obzor sa mi
rozšíril."
David Bogdan, ktorý "zarezával" v divíznom závode Mechanika, sa o stáži v košickej oceliarni dozvedel na Dňoch kariéry, no bližšie mu ju opísal a
odporučil i kamarát zo školy, ktorý ju vlani absolvoval. "Dlho som neváhal a prihlásil som sa. Stážoval som v divíznom závode Mechanika, čo mi padlo veľmi dobre, keďže študujem "strojárinu"
so špecializáciou na technológiu. Na pracovisku, kde som pôsobil, sa zaoberajú renováciou valcov a náhradných dielcov, čo mi bolo veľmi blízke. Snažil som sa pochodiť prevádzky, buď s mentorom
alebo s človekom, ktorého mi pridelil. Chcel som vidieť čo najviac. Zaujímalo ma všetko, teórie mám v škole dosť." Venoval sa tiež čítaniu technických výkresov, pracoval na štatistických
výkazoch. Pochvaľuje si najmä prístup svojich dočasných kolegov. "Všetci boli veľmi priateľskí, na pracovisku vládla dobrá atmosféra a neprehliadnuteľný tímový duch. Môj mentor, Róbert
Ordoš, vedúci oddelenia logistika výroby náhradných dielcov, bol veľmi ústretový, dozvedel som sa od neho všetko, čo som potreboval. Som veľmi spokojný."
Rovnako hodnotí svoju stáž v divíznom závode Oceliareň aj Adrián Kmec. "Študujem odbor hutníctvo železa a ocele, bolo teda fajn, že som sa do Oceliarne, na ZPO
1, dostal. Počas školského roka sme ako študenti navštevovali tento závod každý semester, zdalo sa, že to nebude pre mňa žiadna novinka. Ale bola. Dostal som sa na miesta, ktoré som predtým nevidel
a som presvedčený, že ani moji spolužiaci nie. A boli to pre mňa naozaj zaujímavé veci. Mal som na starosti, okrem iného, aj vyhodnocovanie dusíka vo vzorkách ocele. Môj mentor Róbert Tóth, manažér
výroby brám ZPO 1, bol veľmi pohodový, čo som potreboval vedieť, dozvedel som sa."