Od detstva stále niečo stružlikala, vyrábala , vyšívala, plietla, háčkovala... Vždy však cítila, že by to chcelo niečo viac. Prešla na maľovanie na hodváb a spod jej šikovných rúk začali vychádzať maľované hodvábne šály, šatky, kravaty... Vyskúšala pletenie košíkov z pedigu... Ale stále to nestačilo.

Keď chodila s manželom na nákupy do Hornbachu, tak sa vždy pristavila pri dlátkach, obdivovala krásnu súpravu, po ktorej túžila.  Až napokon si túto súpravu našla pod vianočným stromčekom. Bolo to pred deviatimi rokmi a na moment, keď prvý raz zarezala do dreva, nikdy nezabudne.

Reč je o Ivete Dankovej, ktorá pracuje na IT, ako informačný architekt pre mzdy a personalistiku a patrí k tým našim šikovným kolegom, ktorí sa vo svojom voľnom čase venujú zaujímavým aktivitám a my vám ich veľmi radi predstavujeme na X App Košice.

Jej prvým dielkom bol vyrezávaný reliéf. Bola to Madona. „Aj keď som pri jeho výrobe použila veľmi zlý postup, dodnes ho mám doma vystavený. Nespĺňa také proporcie, aké by mal, ale je to veľmi nežný reliéf.  Mám ho na stolíku v chodbe,  prechádzam okolo neho denne a hockedy si ho len tak pohladkám. Je už riadne ohmataný a vyhladený,“ hovorí Iveta Danková.

Po tejto prvotine hľadala spôsob, ako sa ďalej rozbehnúť  a ako sa tomuto umeniu  priučiť od skúsených drevorezbárov. Objavila kurzy, ktoré ponúkal ÚĽUV. Tie už absolvovala všetky. A tak sa postupne rodili svietniky, reliéfy, sochy, objavila geometrickú drevorezbu. Do ÚĽUVU chodiť neprestala.  „Tak ako niekto chodí na aerobik, ja chodím do ÚĽUVU. Som rada s ľuďmi, ktorí majú podobné záľuby ako ja. Lektori sú tam kvalitní, aj keď ja si idem svojou cestou,“ hovorí a dodáva: „Už som získala aj certifikát lektora, ale kurzy zatiaľ nevediem.“

Za deväť rokov vytvorila okolo stovky dielok. Mnohé z nich rozdala, obdarovala rodinu, priateľov, známych... Viaceré má doma, na poličkách.  Svoje práce mala vystavené na spoločnej výstave rezbárov v ÚĽUVE a uvažuje nad nápadom prihlásiť svoje svietniky do súťaže Kruhy na vode.

Aj v jej prípade platí príslovie o tom, že obuvníkove deti chodia bosé. Iveta Danková je „itečkárka“, ale vlastnú stránku na internete zatiaľ nemá. Ktovie, možno aj tá raz uzrie svetlo sveta. Meno Tvorivá Iva jej vymyslel kolega.

Najradšej pracuje s lipovým drevom, pretože je poddajné a mäkké.  Pozháňať ho  býva  tvrdý oriešok. Niečo objedná cez internet, niečo nájde na „bazoši“, kde sa občas objaví inzerát, že niekto zrezal lipu a ponúka drevo na predaj.

Venuje sa insitnému umeniu, prostredníctvom svojich dielok vyjadruje život, ako ho cíti, ako ho vníma ona.  Robí väčšinou po večeroch, cez víkendy, rada tvorí najmä na záhrade, pretože tam môže pri práci  použiť aj rôzne prístroje a triesky vtedy lietajú všade.  Na záhrade vznikajú hlavne väčšie reliéfy.  Výroba doteraz najväčšieho, ktorý bude mať do jedného metra, ju ešte len čaká. Na záhrade vznikne aj veľký svietnik s kôrou.

Na otázku, či ju pri takejto práci nebolia ruky, odpovedá: „Už nie. Ale keď robím svietniky, tak ich vyrábam iba rezbárskymi nožmi, čo ide ťažšie, najmä keď je drevo tvrdé. Mám však už na rukách mozole, ktoré mi zostanú navždy.“

Popri drevorezbe sa Iveta Danková začala venovať aj tkaniu na stolových krosnách a  na rámoch. Zanechá rezbárstvo? „Určite nie. S drevom budem robiť stále. Je teplé, milé, príjemné na dotyk. Absolvovala som všetky kurzy, ktoré boli k dispozícii. Teraz už budem len zveľaďovať to, čo som sa naučila a nápady ktoré mám, dám do drievka. Čo by som určite ešte chcela skúsiť, je vybíjanie medeného drôtika  do dreva. Je to veľmi presná, remeselná výroba. Zdobia sa tak valašky, fujary... Módnym hitom sú teraz drevené kabelky. Možno to skúsim. Chcem absolvovať aj kurz výroby tkanej kabelky na krosnách. Uvidíme, čo z toho vzíde. Určite by sa to dalo skombinovať aj s drevom.“

Máte aj vy vo svojom okolí niekoho, kto má zaujímavého koníčka? Budeme radi, keď nám napíšete na: ifalatova@sk.uss.com.