Boli sme medzi účastníkmi siedmeho ročníka plenéra Hutníci maľujú s umelcami
Krajina, maľované Košice, voľná tvorba. To boli témy výtvarného plenéra Hutníci maľujú s umelcami, ktorého siedmy ročník sa pod taktovkou spoločnosti
U. S. Steel Košice uskutočnil od pondelka 26. augusta do nedele 1. septembra 2013 v Medzeve. V peknom prostredí a v neopakovateľnej atmosfére tvorilo pod holým nebom aj v interiéri sedem
dní sedem amatérskych a sedem profesionálnych výtvarníkov. Jeden deň sa k nim pridali aj talentované deti z Detského domova sv. Klementa Hofbauera v Podolínci a Viktorka Ružičková
s mamou Slávkou. Medzi maliarov prišla v pondelok aj viceprezidentka pre riadenie externých služieb a vzťahov Elena Petrášková a v stredu manželka prezidenta
košickej oceliarne Kathie Babcoková. A my sme boli pri tom chvíľu tiež.
"Priniesli ste nám slniečko i teplo. Včera sa von veľmi tvoriť nedalo, bola poriadna zima" privítal nás s úsmevom Štefan Straka,
riaditeľ Detského domova sv. Klementa Hofbauera, na ktorého sme natrafili na nádvorí. O chvíľu už v miestnosti, kde sa zvykne hrávať stolný tenis, obdivujeme spolu s jeho zverencami rozpracované
diela. Na maliarskom plenéri je ako jeho aktívny účastník po prvý raz. Vlani sa naň prišiel s deťmi pozrieť a neodolal. Nakreslil veľmi pekný obraz. Jeho stromy mali potom na výstave i na aukcii na
bále spoločnosti veľký úspech. A tak prišiel nabrať skúsenosti. "Tá lúka mi akosi nejde," zamýšľal sa sebakriticky, keď nám ukazoval jednu zo svojich krajiniek. "Musím na
nej popracovať." Pri vedľajšom stole tvorila akademická maliarka Darina Kopková. "Dávajte pozor, aby ste sa neošpinili farbami. Ešte je to vlhké," upozornila nás.
"Robím také jednoduché, nerealistické veci, ide len o akýsi pocit z krajiny. Teraz som zvolila omietkovú zmes a z farieb oleje, ale doma používam akryly. Rýchlejšie totiž
schnú..."
Akademický sochár Arpád Račko a Janka Onušková, ktorá sa venuje paličkovanej čipke a pôsobí aj ako samostatná odborná reštaurátorka,
v tom momente žiadne farby ani plátna nepotrebovali. Stačil im skicár a ceruzka. Sediac oproti sebe v jedálni kreslili navzájom svoje portréty. "Je to výnimočná akcia, prospešná pre
výtvarníkov i amatérov z vašej firmy. Rád som jej súčasťou," pochválil podujatie sochár a všestranný umelec, autor mnohých diel i známej sochy maratónca v Košiciach.
Od začiatku plenéra uplynuli dva dni, čo-to už stihli výtvarníci namaľovať, ale plánov ešte mali všetci habadej. Tak ako majster strojnej údržby moriacich liniek a
žíharní Studenej valcovne Ján Kisucký, ktorý si z Medzeva zašiel na chvíľu do roboty. Do práce zabraté sme našli hutníčky Lenku Hrickovú a Ingu Piskovú.
"Je až neuveriteľné, ako sa Lenka vypracovala, každým rokom je lepšia a lepšia, je výnimočná. A posun badať, a nie malý, aj u Ingy," prehodil Pavel Kvoriak, ktorý si na chvíľu od svojej
roboty odskočil, hľadiac pritom na obe ženy so štetcami v rukách. Slová chvály adresoval aj ďalšej železiarke, v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, Kristíne Záthureczkej, ktorej
obrazy, rovnako ako Lenkine, už oslovili na rôznych výstavách viacerých milovníkov výtvarného umenia.
Za hrnčiarskym kruhom sme zastihli Igora Macáka. "Používam hlinu z ložísk od Michaloviec, kde sú kvalitné červené íly, výrobok z nich potom dobre drží tvar.
Ale robím aj už s hotovou, spracovanou hlinou," vysvetlil deťom, ktoré sa okolo neho zhŕkli. A dodal, že iná hlina sa používa na točenie a iná na modelovanie. Dozvedeli sme sa, že výrobok
musí voľne schnúť tri až štyri dni, najlepšie v chládku, nie na slnku, aby nepopraskal a nezdeformoval sa.
Milan Bandurčin využil lepšie počasie a "svoj stan" si rozložil pod holým nebom. "Maľujem výlučne olejom... kvôli farebnosti. Viem z neho viac
vytiahnuť," povedal nám. "Ako na krajinku?" zopakoval detskú otázku. "Najprv si treba urobiť základnú kompozíciu, kresbu. Každý síce začína inak, ale odporúčam
urobiť si základné rozvrhnutie obrazu - čo je vzadu, čo vpredu... A keď už idete naostro, tak treba začať najprv zadnou časťou - oblohou. Lebo keď začnete vpredu, ako nakreslite oblohu pomedzi
konáriky stromov? Ja nie som krajinár, som figuralista, ale tu v Medzeve som si krajinku vyskúšal. Je to zaujímavé, lebo treba robiť rýchlo. Svetlo sa mení, popoludní bude úplne iné. Robiť vonku je
úplne iný pocit. Odporúčam vám, deti, robiť vonku, lebo tam sa lepšie nasáva farebnosť," zaznela rada. Prezradil tiež, že svoj prvý obraz si vôbec nepamätá. A so žiadnym nikdy nebol
spokojný na sto percent. "Predstava je dokonalá, ale nikdy sa k nej úplne nepriblížite."
V abstrakcii na plátne sa, zdá sa, našla Katarína Matinová z oddelenia vzdelávanie a rozvoj. Našli sme ju pri práci v jednej z izieb premenenej na
malý ateliér. "Vytváram kompozíciu z niekoľkých charakteristických čŕt a dominánt Košíc. Nájdete na nej podchod na Hrnčiarskej, Dóm sv. Alžbety, anjela s erbu Košíc a rôzne iné prvky...
Najprv si pripravím podklad, vďaka ktorému potom obraz po dokončení vyzerá inak," vysvetľovala plastickosť rozrobeného diela. Maľovať začala počas štúdia na Hutníckej fakulte Technickej
univerzity v Košiciach. Najprv si kreslila len tak, sama pre seba. Na druhom ročníku podujatia Hutníci maľujú s umelcami už nechýbala a účastníčkou plenérov je odvtedy pravidelne. Len nedávno sa z
jedného podobného vrátila z poľského Rzeszova. "Môj otec, ktorý už nie je medzi nami, maľoval. Ale skôr krajinky. Nestačil mi, keď ešte žil, odovzdať svoje skúsenosti. A vtedy ma to,
priznávam, ani veľmi nezaujímalo, terpentín mi nevoňal. Teraz by som sa od neho veľmi rada čomusi priučila, ale už to nejde. Ale verím, že je pyšný a že sa pozerá...."
"Mám rada, keď obrazy rozprávajú nejaký príbeh. A tie vaše také sú. Veľmi sa mi páčia," skonštatovala Kathie Babcoková v "ateliéri" Bardejovčana Jána
Šoltésa. Na medzevskom plenéri bol prvý raz a veľmi sa mu prostredie páčilo. Má už za sebou niekoľko samostatných i spoločných výstav doma aj v zahraničí. Z jeho obrazov priam vyžaruje farebnosť,
radosť, hravosť, veselosť. Mnohé z nich majú spoločného menovateľa - ožívajú na nich mačkoľudia.
Na dokončenie čakal pod holým nebom na Mariána Vargu, strojníka čerpacej stanice studenej valcovne, ďalší z jeho obrazov. Ku krajinke sa vrátil, len
čo pomohol Klaudii, Milanovi a Kristiánovi z Podolínca a tiež Viktorke a dcérke Vaneske postaviť pod stromami pri jazierku maliarske stojany a osadiť na ne plátna. "Pomocou špeciálneho
podkladu vytváram na plátne štruktúru, ktorá po nanesení farby vernejšie vystihne koruny stromov. Pri tejto technike používam rôzne materiály. Napríklad piliny, ale aj staré nite, ktoré zmiešam s
lepidlom," prezradil. "Nedokončené majstrovské dielo," pochválila jeho krajinku manželka prezidenta košickej oceliarne. O chvíľu sa už spolu s ostatnými pozorne prizerala
tvorivej robote chlapcov a dievčat. Všetci si za svoj námet zvolili reálnu krajinku a kvety. Cennými radami pomohli Marián Varga i Kristína Záthureczká.
"Počas maliarskeho plenéra, ktorý patril v jeho doterajšej histórii k najúspešnejším, vzniklo šesťdesiat hodnotných a veľmi pekných výtvarných diel,"
uviedla po návrate z Medzeva Jana Šlosárová z útvaru riaditeľa pre vonkajšie vzťahy U. S. Steel Košice, ktorá je hlavnou koordinátorkou projektu Hutníci maľujú s
umelcami. "A musím pochváliť železiarov. Evidentne sa oproti predchádzajúcim ročníkom zlepšili, pokročili. Vidieť, že svoj talent rozvíjajú, pričom nezanedbateľnú úlohu pri tom zohrávajú
nielen plenérové kontakty so skúsenými profesionálnymi výtvarníkmi, ale aj spoločné workshopy. Dvadsaťosem obrazov a výrobky z keramiky budeme prezentovať širokej verejnosti na výstave, ktorej
vernisáž sa uskutoční 13. novembra 2013 v priestoroch Domu umenia v Košiciach. Vystavené diela pôjdu na budúcoročnom bále spoločnosti U. S. Steel Košice, ktorý sa uskutoční v januári, do
aukcie. Výťažok z nej bude venovaný na charitu."