V Malej Lučivnej sa minulý týždeň (30. 11. 2005) stretli reprezentanti podnikov združených v Republikovej únii zamestnávateľov a odborových organizácií v nich pôsobiacich, aby sa oboznámili s koncepciou odvodového bonusu z dielne Richarda Sulíka, autora knihy Redistribučný odvod a odvodový bonus a spoluautora daňovej reformy SR. Návrh predstavil predseda Republikovej únie zamestnávateľov Anton Jura.

Cieľom návrhu je urobiť poriadok v sociálnom systéme, ktorý je podľa autora návrhu i prezídia RÚZ, priveľmi komplikovaný. "Nezamestnanosť nie je príčina, ale len následok bariéry medzi nepracovaním a pracovaním a vysokou relatívnou cenou nízko platenej práce," hovorí R. Sulík. "Určité výsledky síce ministerstvo práce dosahuje, sú však nepostačujúce. Čo Slovensko potrebuje, je zásadná zmena sociálneho systému a prehodnotenie sociálnej doktríny štátu. Požadované zmeny smerujú k obmedzeniu úlohy štátu a zníženiu solidarity na úroveň životného minima a zároveň k zvýšeniu slobody jednotlivca tým, že bude mať možnosť rozhodovať o spôsobe svojho zabezpečenia pre prípad výpadku príjmov. Táto sloboda mu bude daná výrazným znížením odvodov."

Systém odvodov a sociálnych platieb má podľa spomínaného ekonóma dnes päť zásadných nedostatkov. Odvody sú vysoké, lebo obsahujú zásluhovosť. Zásluhovosť znamená, že čím viac do systému občan platí, tým viac z neho dostane (princíp poistenia - nemocenské) alebo sporenia (starobné dôchodky). Sociálne dávky vytvárajú bariéru medzi nepracovaním a pracovaním, lebo po nástupe do práce ich štát prestane vyplácať. Bariéra sú tie mzdové náklady, ktoré musí zamestnávateľ vynaložiť na to, aby zamestnanec mal aspoň taký istý čistý príjem ako v prípade nepracovania. Slovensko má dnes 400 tisíc nezamestnaných a 300 tisíc sociálnych prípadov a napriek tomu z dôvodu bariéry medzi nepracovaním a pracovaním neexistuje ponuka lacnej práce. Lacná práca je drahá - odvody bránia tvorbe pracovných miest, lebo najviac zaťažujú lacnú prácu. Práve nízko platené práce štát zaťažuje od prvej koruny mzdy plnými odvodmi - 13,4 percenta pre zamestnanca a 35,2 percenta pre zamestnávateľa. Z dôvodu drahej "lacnej" práce je dopyt po nej nízky. Výsledkom bariéry medzi nepracovaním a pracovaním a drahej "lacnej" práce je vysoká nezamestnanosť. Celkové náklady na prácu sú vyššie ako hodnota, ktorú takýto človek bez vzdelania vyprodukuje. Zamestnávateľovi by tak spôsoboval stratu a preto takéto pracovné miesto nevznikne. Je nutné znížiť náklady na prácu tak, aby boli nižšie ako vyprodukovaná hodnota. Existuje nesúlad s daňovým systémom - odvodový a sociálny systém je zneužívaný, lebo odvody a sociálne platby nie sú daňovým systémom. Systém je komplikovaný, pretože pozostáva z 13 odvodov a 56 sociálnych platieb. Navyše, systém je administratívne náročný - štát musí skúmať pre ktorú dávku je ktorá osoba kedy oprávnená.

Čo teda Richard Sulík navrhuje? Jeho systém vychádza z princípu takzvanej negatívnej dane Miltona Friedmana (1962) a Jamesa Tobina (1967). Spočíva v tom, že štát by svojim občanom počas ich celého života garantoval príjem na úrovni životného minima a základnú zdravotnú starostlivosť. Vo verejnom sektore by tak ostala len solidarita a zásluhovosť by sa presunula do súkromného sektoru. Umožnilo by to znížiť odvody zo súčasnej úrovne 48,6 percenta, ktoré platí zamestnávateľ a zamestnanec, na 20 percent z celkovej výšky príjmu. Odvody by platil zamestnanec - jeho hrubá mzda by sa rovnala cene práce (celkovým mzdovým nákladom). Maximálnym vymeriavacím základom by bol desaťnásobok životného minima. Odvody by zo zisku platili aj zamestnávatelia. Štát by od ľudí vyberal menej peňazí a tí by mohli ušetrenú sumu dobrovoľne investovať do rôznych typov pripoistenia. Zrušenie mnohých dávok a zníženie odvodov by malo podľa jeho názoru zvýšiť motiváciu pracovať a zamestnávať.

"Bariéra medzi nepracovaním a pracovaním sa odbúra tak, že sociálna dávka sa neprestane vyplácať pri nástupe do pracovného pomeru. S rastúcim príjmom sa bude postupne znižovať. Vznikne ponuka lacnej práce. Lacná práca nebude zaťažená odvodmi a úplne najlacnejšia práca bude dokonca dotovaná. Pre štát je oveľa výhodnejšie nezaťažiť lacnú prácu odvodmi ako platiť sociálne dávky. Vznikne dopyt po lacnej práci," tvrdí R. Sulík.

Navrhovaný systém našiel podporu v prezídiu Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), ktorá je najväčšou organizáciou zastupujúcou záujmy podnikateľov a zamestnávateľov v Slovenskej republike. Členovia RÚZ, ktorým je i Zväz hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie SR, zamestnávajú približne tristo tisíc zamestnancov, produkujú približne sedemdesiat percent hrubého domáceho produktu a osemdesiatimi percentami sa podieľajú na exporte Slovenska. Prezídium považuje súčasný sociálny systém dlhodobo ťažko udržateľný, preto iniciuje a víta diskusiu na jeho zásadnú reformu. Podľa názoru prezidenta RÚZ Antona Juru vysoké odvodové zaťaženie na Slovensku obmedzuje vytváranie nových pracovných miest a sociálny systém nemotivuje ľudí s najnižšou kvalifikáciou hľadať si prácu. Podnikateľské prostredie, prízvukuje, je možné zlepšiť len rozsiahlou zmenou celého systému.

Kto je Richard Sulík

Narodil sa v Bratislave v roku 1968. Žil spolu s rodičmi, ktorí emigrovali zo Slovenska, v Nemecku do roku 1991. Absolvoval s bakalárskym diplomom na mníchovskej Ludwig Maximilian Universitaet. Už pred ukončením tohto štúdia uvažoval o návrate do vlasti. Priťahovali ho porevolučné zmeny vo vtedajšej ČSFR. Vrátil sa v roku 1991, v roku 1998 začal študovať na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Štúdium ukončil úspešnou obhajobou diplomovej práce Daňová reforma SR. Práve táto práca sa stala základom vládneho materiálu Koncepcia daňovej reformy, ktorý slovenská vláda schválila v júni 2003. Richard Sulík pôsobil ako poradca ministra financií SR pre daňovú reformu od decembra 2002 do jej schválenia v parlamente v decembri 2003. V súčasnosti je riaditeľom OLO, a.s. v Bratislave a členom kolégia ministra financií SR.