Nekaždodenná udalosť na Transfuziologickom oddelení FNsP v Košiciach

Svoj stý odber krvi absolvoval v pondelok tohto týždoa na Transfuziologickom oddelení FNsP v Košiciach zmenový zámoeník divízneho závodu Studená valcovoa Ján Zádorožný. V3avo zdravotná sestra Mária Legátová, uprostred sanitárka Pavla Jacková.

V pondelok tohto týždňa pritiahla na Transfuziologické oddelenie FNsP v Košiciach najmä mladých láska. Mnohé páry sa práve na Valentína rozhodli spečatiť svoj vzťah darcovstvom krvi, ďalší zareagovali na celoslovenské humánne podujatie Valentínska kvapka, ktoré už po desiaty raz organizuje Slovenský Červený kríž.

Cieľom tohto podujatia (trvá do 18. februára) je získať pre darcovstvo aj prvodarcov. Preplnená čakáreň zdravotníkov potešila. "Keby to tak bolo vždy," povzdychla si primárka MUDr. Jitka Mačalová. "A keby sme mali viac takých ako Ján Zádorožný," dodala vzápätí. Statného muža nebolo možné medzi dievčatami a chlapcami prehliadnuť. V dobrej nálade čakal na svoj odber. A nie hocijaký. V poradí stý.

Zmenový zámočník v divíznom závode Studená valcovňa je pravidelným darcom krvi od roku 1980. "Darcom bol, dnes už nebohý môj otec, on ma inšpiroval prvý. Potom sme chodievali pravidelne na odbery s partiou ešte ako kolektívy BSP," zaspomínal si. "Teraz to už každý v robote rieši sám..." Komu jeho krv pomohla, nemá vedomosti, spomína si iba na prípad, keď ho súrne volali na odber. Žiaľ, keď prišiel, dozvedel sa, že príjemca už nežije. Osobne mu darcovstvo, okrem dobrého pocitu, že pomáha iným, pomáha udržiavať sa v dobrej kondícii. "Naozaj, neviem, čo je to byť chorý. Akoby každým odberom stiahli zo mňa aj to zlé," žartovne poznamenal medzitým, čo sa usadil v odbernom kresle, pri ktorom už čakala zdravotná sestra Mária Legátová. "Vzácny človek," niekoľkokrát úprimne zopakovala primárka MUDr. Mačalová. "Sme šťastní, že máme takýchto ľudí."

Zriedkavú chvíľu, ktorú si nenechali ujsť ani ďalší prítomní zdravotníci i kamarát s fotoaparátom, zmenil Ján Zádorožný na malý žart. Kým mu z pravice krv odoberali, do ľavej mu symbolicky stekali kvapky šampanského. Kým stihol vstať z kresla, v rukách primárky sa objavila kytica kvetov, ktorou sa naozaj nekaždodennému darcovi osobne za jeho humánnosť poďakovala.

A čo ďalej? Pýtame sa Jána Zádorožného, ktorý Diamantovú plaketu Jana Janského za osemdesiat bezpríspevkových odberov krvi získal už v roku 1999. "Pokiaľ budem môcť, budem pokračovať. Hovoriť o akýchsi métach...? Najprv som túžil po zlatej plakete, keď som ju už mal, tak som si hovoril, bolo by dobré dotiahnuť to ešte na diamantovú. A potom bola akýmsi cieľom práve dnešná stovka. Som rád, že sa mi to podarilo. Keď tak nad tým rozmýšľam, mohol by som do veku, kým budem vhodným darcom, zvládnuť ešte päťdesiat odberov. Pri frekvencii štyri razy do roka, by som to mohol stihnúť za necelých trinásť rokov," dodal s úsmevom.