Značku AMK VSŽ v minulosti reprezentoval aj motocyklový pretekár Ladislav Šolc

Motoristický šport bol v minulosti medzi zamestnancami Východoslovenských železiarní veľmi populárny a mnohí majitelia osobných automobilov sa venovali mototuristike. Keďže automobilových nadšencov v podniku pribúdalo a tento šport naberal na popularite, vo fabrike vznikol v roku 1971 automotoklub (v skratke AMK VSŽ). Táto organizácia každoročne organizovala preteky automobilov pod názvom Rally VSŽ. Na štart 1. ročníka sa postavilo 28 posádok z celého Slovenska, z nich bolo 10 z domáceho AMK VSŽ. Trať mala jednu rýchlostnú skúšku a do cieľa došli len štyri posádky. Medzi aktívnych jazdcov AMK VSŽ v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch patrili Jaroslav Jurek, Vojtech Bezecný, Ján Pivovarči, Eugen Jurkovič, Ivan Slíž, Štefan Virčík, bratia Ladislav a Juraj Horňákovci a ďalší. Veľmi populárny bol aj Ján "Honzo" Veselý, ktorý sa stal viacnásobným majstrom Československa na formule Easter i víťazom Pohára mieru a priateľstva. Ale značku AMK VSŽ dobre reprezentovali aj motocykloví pretekári, z ktorých na Jawe 350 ccm často dominoval František Nebehaj a na ČZ 175 ccm si skvele počínal v motocyklovej "brandži" všetkým dobre známy, dnes už 68-ročný Ladislav Šolc.

Motoristickému športu sa L. Šolc upísal už ako 17-ročný. Začínal na motokárach. Neskôr žal úspechy s terénnym motocyklom. Často sa zdržiaval v automobilovej dielni neďaleko mestskej organizácie Zväzarmu v Košiciach. Tam sa schádzali skúsení aktívni motocykloví pretekári na okruhoch Deliman, Matis, Hegedüš, Svetozár a iní. Obdivoval ich zručnosť i techniku jazdy na pretekoch a tak sa dal aj on na pretekársku dráhu. Na štart s motocyklom Jawa 175 ccm sa po prvý raz postavil v roku 1967. Nebol sám, v tom čase mal silnú konkurenciu v ďalších košických pretekároch, ku ktorým patrili Tarhanič, Kolesár, Nemček, Kordík, Kupka a ďalší.

"Mojím vzorom bol pretekár, dnes už nebohý bývalý reprezentant v motocyklových súťažiach Tibor Deliman. Poznali ho všetci vyznávači tohto športu v republike, veď jazdil na rôznych okruhoch doma i v zahraničí. Niečo som od neho "odkukal" a snažil sa to potom v pretekoch na ostro vyskúšať," rozhovoril sa L. Šolc o svojich motocyklových začiatkoch. "Od roku 1979 som desať rokov reprezentoval značku AMK VSŽ. Pretekal som na Jawe v rôznych kubatúrach, ale v ďalších rokoch som menil motorky podľa situácie a vývoja tohto športu vo svete. Skúšal som to aj s motocyklom značky MZ 125 ccm vyrobenom v bývalej Nemeckej demokratickej republike i na novom stroji Kreidleri v kubatúre 50 ccm a od roku 1983 v kubatúre 80 ccm. Počas 24 sezón aktívneho pretekania doma i v zahraničí som bol úspešný. V kariére sa mi podarilo viac než dvadsaťkrát zvíťaziť a stáť na najvyššom stupni s vavrínovým vencom na krku. Vo svojej zbierke mám aj tri tituly majstra Slovenska z rokov 1978, 1981 a 1983." Blízko k poprednému umiestneniu bol L. Šolc aj v roku 1986, keď v seriáli majstrovstiev Československa, kvôli poruche na motocykli, posledné preteky nedokončil a to ho odsunulo v konečnom poradí na štvrtú priečku.

Jeho nezlomná vôľa, láska k tomuto športu a aktivita motocyklového pretekára je obdivuhodná. Už viac než dvadsať rokov stále preteká medzi veteránmi. V roku 2005 sa v Maďarsku konali preteky veteránov na 24 hodín v súťaži družstiev. V nich štartovalo aj štvorčlenné družstvo Košičanov, ktoré tvorili Ladislav Šolc, Jaroslav Horváth, Viktor Havlina a Jozef Lörinc. Členom ich realizačného tímu bol aj Radoslav Šolc, syn nášho veterána, ktorý nielen organizačne a technicky zabezpečoval účasť spomínaného kvarteta na preteky, ale pripravoval ich zvládnuť náročnosť tohto podujatia najmä psychicky. Pomoc Radoslava Šolca mala priaznivý účinok, pretože v premiérovej jazde spomínané družstvo zajazdilo výborne a za prvenstvo získalo cennú trofej. Počas svojho pôsobenia za riadidlami motocykla zažil L. Šolc množstvo kurióznych situácií, na ktoré nezabudol: "Bolo to v roku 1978 v Kopčanoch. Preteky som absolvoval na Kreidleri do 80 ccm v pohode a všetko nasvedčovalo tomu, že hravo zvíťazím. Lenže v poslednom okruhu som dostal na zadnom kolese defekt. A čo teraz. Rýchlosť sa mi automaticky znížila a súperi sa nezadržateľne blížili. Ja som to dal na plný plyn a na prvej pozícii sa mi s "malou dušičkou" podarilo prejsť cieľom. Ale boli to nervy. Ďalší príbeh mal smutnejší koniec. V roku 2007 sme už v inom zložení nášho tímu, s novým členom Mariánom Tarhaničom, tiež štartovali na 24-hodinových pretekoch v Maďarsku. O pol desiatej večer bol na trati M. Tarhanič, ktorému na motorke nesvietilo svetlo. Prišiel do boxov, že mu ho opravím. V tom sme zbadali sprievodné vozidlo s majákom, ktorý oznamoval, že preteky sú prerušené. Neskôr sme sa dozvedeli, že jeden z domácich motocyklistov v zákrute spadol a potom ho zrazila druhá motorka za ním. Jej jazdec už nedokázal kolízii zabrániť a bol z toho smrteľný úraz. Ráno mali preteky pokračovať, ale na znak solidarity už ani jedno družstvo na štart nenastúpilo."

Aj takéto smrteľné udalosti motocyklových pretekov spôsobili, že teraz sa v pretekoch nejazdí klasicky. Nie je totiž víťazom ten, kto je v cieli prvý. Je to tzv. jazda pravidelnosti. Každému sa po prvom kole zaregistruje dosiahnutý čas a v ďalších kolách sa mu sekundy buď pripočítavajú alebo odpočítavajú k jeho času z prvého kola. Zvíťazí ten, kto má najmenší rozdiel.

K našim železiarňam sa Ladislav Šolc aj po rokoch hrdo hlási. Značke a starému názvu VSŽ zostal verný až dodnes, veď ju má stále na svojej motorke s ktorou preteká medzi veteránmi.