S rektorom Technickej univerzity v Košiciach Antonom Čižmárom

Od nového akademického roka 2007/2008 povedie Technickú univerzitu v Košiciach nový rektor - Anton Čižmár, ktorého Oceľ východu požiadala o rozhovor.

· Pred necelým mesiacom ste sa ujali postu rektora Technickej univerzity v Košiciach. Vo svojom profesoniálnom živote čelíte novým výzvam. Povedzte nám o nich.
- Chcem, aby sa Technická univerzita v Košiciach stala prominentnou univerzitou na národnej úrovni, uznávanou na medzinárodnej a svetovej úrovni, aby mala viac autonómnosti, ktorá je, pochopiteľne, spojená so zodpovednosťou voči štátu. A ďalším hlavným cieľom je, aby sme mali dostatočné diverzifikované, stabilné, viaczdrojové financovanie.

· Dialóg s priemyselným zázemím regiónu, Slovenska, ale i zahraničia je pre rozvoj vedy a výskumu nesmierne dôležitý. Čo si na ňom ceníte a naopak, v čom vidíte rezervy, aby jeho výsledky boli pre obe strany ešte prospešnejšie a efektívnejšie?
- Na doterajšiu spoluprácu s praxou a osobitne so spoločnosťou U. S. Steel Košice nemôžem povedať jedno zlé slovo. Práve naopak. Košická oceliareň nám veľmi pomohla v rôznych oblastiach. Spolupráca s priemyselným zázemím vo všeobecnosti je pre nás veľmi dôležitá a je potrebné ju zlepšovať a dynamizovať, zamerať ju viac na riešenie spoločných projektov. Tento smer chcem presadzovať. Vychádzam pritom aj zo svojich poznatkov, ktoré som získal na európskych univerzitách. Ich spolupráca s priemyselnými podnikmi je založená na dvoch základných veciach - transparentnosti a dôvere. Mohli by sme spoločne pripraviť aj finančne náročnejšie projekty... Na druhej strane si musíme aj my, vo vnútri univerzity povedať, či sme doteraz dokázali presvedčiť svojho partnera, ak sa hovorilo o väčšej finančnej investícii, o zmysluplnosti využívania týchto peňazí a o ich transparentnosti. Na jednom zahraničnom seminári mi raz belgický kolega povedal: Mal som prvé stretnutie s podnikateľmi a tí mi vraveli: dáme vám dostatok peňazí, ale máme určité pravidlá. Ak sa dozvieme, že čo i len jeden cent z nich bol využitý nevhodným spôsobom, končíme! Čiže transparentnosť je veľmi dôležitá. O systémovom opatrení v tomto smere mám svoju predstavu. Ak sa dohodneme s priemyselným partnerom na nejakej významnej spolupráci, vieme vytvoriť ad hoc tím, v ktorom bude mať svojho zástupcu, dozerajúceho na využívanie financií. Viem aj z rozhovorov s topmanažérmi U. S. Steel Košice, kde nás trocha tlačí topánka. V zahraničí je podpora univerzít zo strany privátneho sektora veľmi významná, na Slovensku klasicky nízka. Ale byť reprezentantom privátneho sektora tak si logicky kladiem otázku - čo mi spolupráca prinesie? Preto je našou úlohou zvýšiť dôveru partnera v to, že peniaze, ktoré univerzite poskytne, budú zmysluplne investované. Či už do samotnej výchovy a vzdelávania študentov, jeho, možno, budúcich zamestnancov, alebo do riešenia konkrétnych projektov a úloh z priemyselnej praxe.

· Pracovný trh na Slovensku, ale i vo všeobecnosti pociťuje v súčasnosti nedostatok nielen informatikov, ale v ostatnom čase elektrotechnikov, technikov či strojárov. Mimoriadne nízky záujem o štúdium na stredných priemyselných školách tiež o niečom svedčí. V čom vidíte príčinu?
- Nie je to jednoduchá záležitosť. Častokrát mladí ľudia po skončení strednej školy ešte nemajú jasnú predstavu o tom, čo chcú v budúcnosti robiť a dajú sa na štúdium toho, čo je momentálne atraktívne. Žiada sa viac popularizovať technické smery nielen na stredných, ale už v základných školách. Riešeniu tohto problému však nie je dlžná len škola, ale i "odberatelia", teda priemyselné podniky, a tiež rodičia. Treba ich vedieť podnietiť, aby o budúcej životnej kariére spolu s deťmi rozmýšľali nie pred maturitami či počas vysokoškolského štúdia, ale v mladšom veku. Na podceňovanie vzbudzovania záujmu mladých ľudí o štúdium technických smerov doplatili aj vyspelé krajiny. Tie si však môžu "mozgy" kúpiť. My nie. Naopak. Od nás odchádzajú.