Susan Lohrová odovzdala deťom v detských domovoch darčeky od zamestnancov USSK a jej dcérskych spoločností

Od 21. novembra do 2. decembra boli na základe iniciatívy manželky prezidenta USSK Susan Lohrovej v areáli spoločnosti U. S. Steel Košice rozmiestnené štyri Stromčeky prianí s 963 lístočkami s konkrétnymi želaniami detí z konrétnych detských domovov vo východoslovenskom regióne. Akcia sa medzi zamestnancami spoločnosti U. S. Steel Košice a jej dcérskych spoločností stretla so značným záujmom. Na dvoch odberných miestach - v budove Vonkajších vzťahov a v Klube dôchodcov občianskeho združenia Jeseň života, deň čo deň pribúdali nové darčeky - hračky, knihy, ošatenie, ktoré priniesli zamestnanci spoločnosti USSK a jej dcérskych spoločností. Zo stromčekov prianí si železiari zobrali 598 lístočkov, darčekov však prišlo späť dva a pol tisíc. Minulý týždeň - v utorok, stredu a vo štvrtok - ich Susan Lohrová osobne odniesla do Krízového centra na Adlerovej ulici v Košiciach, do Strediska krízovej prevencie v Čani, Špeciálnej základnej internátnej školy v Ždani a DD v Štóse, Mlynkoch Bielych Vodách, Spišskom Štiavniku, Veľkých Kapušanoch a Michalovciach. Oceľ východu bola pri tom.

Deti objala prajnosť železiarov

"Som Janko, ocko ma bil po hlave," aj takúto podobu môže mať zoznámenie sa s niektorým z malých človiečikov, ktorí našli prechodne strechu nad hlavou v Stredisku krízovej prevencie na Adlerovej ulici v Košiciach. Dvanásťročná slečna v ružovom o svojom trápení radšej nehovorí. Nemusí. Krátke vlásky, ktoré jej znovu začínajú rásť na hlave, nestihnú ešte celkom prekryť rany, ktoré jej uštedrili najbližší. Čo dieťa, to dojímavý príbeh, plný utrpenia, bolesti a smútku. Deti o svojom žiali nehovoria, ale smutné tváričky sa len málo podobajú ich rovesníkom, ktorí si vychutnávajú objatia mám a otcov. K nim osud nebol žičlivý. Rodičia ich týrali, opustili alebo sa o ne nedokázali postarať. Kvôli chýbajúcim peniazom, alkoholu, drogám...
Naša minulotýždenná utorková návšteva bola vítaná a očakávaná. Kto z pätnásťčlenného súčasného osadenstva mohol, ostal doma a tešil sa z kopy darčekov, ktoré im poslali železiari. "Teta, pozri sa, autíčko," natešene zvolal malý chlapček. "A ja mám bábiku," vykríklo dievčatko a pritislo si ju k útlemu telíčku. Hračku už z rúk nepustila. Spolu s ostatnými vyberali zo škatúľ ďalšie a ďalšie hračky, spoločenské hry, knihy... Boli šťastné. Šťastná bola i manželka prezidenta U. S. Steel Košice Susan Lohrová a ďalšie tri manželky amerických manažérov Meg Peatersová, Nicol Bormetová a Lisa Kocsisová, ktoré jej pomáhali dve veľké škatule darčekov venovaných zamestnancami firmy a jej dcérskych spoločností, roznášať medzi deti. Neubránili sa slzám, keď videli radosť detí. "Veríme, že aj vďaka stovkám ľudí v železiarňach budete mať pekné vianoce," povedala Susan Lohrová riaditeľke strediska Magdaléne Fiľakovskej.

"Presne o takom dačom som sníval..."

V Čani má stredisko krízovej prevencie zriadenú stanicu opatrovateľskej služby. V súčasnosti tu žije dvanásť detí od dvoch do pätnásť rokov. O ich dočasnom umiestnení v stanici rozhodol predbežným opatrením súd. Najčastejšie preto, že sa o nich rodičia, kvôli zlej sociálnej situácii, nedokážu sami postarať. Ak sa ich životné podmienky zmenia, deti sa k nim môžu vrátiť, ak nie, ďalšou zastávkou pre ne bývajú detské domovy alebo rodiny. Nezriedka aj diagnostické centrá.
Privítala nás vedúca Anna Lubyová a jej zverenci. Doma boli iba najmladšie a choré deti. Ostatné boli v škole. Deti práve obedovali. Na jedlo však v okamihu zabudli a nahrnuli sa k vysvietenému vianočnému stromčeku, pod ktorým sa medzitým objavili dve obrovské kartónové škatule. Keď ich začala Susan Lohrová otvárať, radosť nemala konca. "Presne o takom dačom som sníval," vykrikoval chlapček a v rukách zvieral škatuľu stavebnice. "A Harry Potter. Trojka, a kde sú ďalšie?," prehrabával sa v škatuli ďalší, hľadajúc knihy s obľúbeným hrdinom. O chvíľu sa na dlážke ocitla väčšina obsahu škatúľ. Deti otvárali balíčky, tešili sa, ukazovali si navzájom hračky. Nedalo sa odolať a o chvíľu sme sa na dlážke s deťmi hrali všetci. "Ďakujeme všetkým za štedrosť," poprosila o tlmočenie poďakovania darcom A. Lubyová.

Hohó, činky..."

Špeciálna základná internátna škola v Ždani sa vyobliekala do sviatočného. Pre hostí malý darček v podobe medovníčkov, nástenný kalendár na rok 2006 s kresbou žiaka Patrika Horvátha a krásny program plný hudby. Zaspievali Marián Gaži, Eliška Matiková, Ernest Matta a Dominika Horváthová. Z darčekov sa bude tešiť stošesťdesiat tamojších detí, najviac však asi tri desiatky tých, ktoré žijú v detskom domove a vianočné sviatky budú prežívať nie ako ich kamaráti doma.
"Hohó, činky," zvolali naradostene chlapci pri otvorení jednej zo škatúľ. "To kto chcel?," pýtali sa navzájom. Zvedavo obzerali aj ďalšie zabalené dary. Odhadovali, čo sa v nich skrýva. Keď im vychovávateľky prezradili, že je medzi nimi aj počítač, veľmi sa potešili. V škole ich majú síce šesť, ale záujem je veľký. Internátu prídu vhod aj chladnička a mikrovlná rúra. "Vieme ako ich využiť," povedal riaditeľ Pavol Čičvák. "Oceňujeme záujem a veľkorysosť firmy a ďakujeme za pomoc."

Prekvapenie pre Mareka a Luciu

V stredu Susan Lohrová navštívila tri detské domovy - v Štóse, Mlynkách Bielych Vodách a v Spišskom Štiavniku. Cesty do Štósu boli zaviate snehom a tak tam kamión plný darčekov namiesto rána dorazil až večer, keď sa vybral inou schodnejšou cestou obkľukou. Dopoludnia však stihol doraziť načas do Detského domova Mlynky Biele Vody, kde práve malé deti od 0 do 3 rokov obedovali. Susan Lohrová si prezrela toto zariadenie v prekrásnom prostredí Slovenského raja. V detskom domove sa veľmi potešili novým dreveným postieľkam zakúpeným americkými manažérmi pôsobiacimi v USSK. Nahradili staré kovové, ktoré si pamätali už nejeden rok a nevyhovovali ani bezpečnostným podmienkam. Staršie deti, 2- až 3-ročné, privítali vzácnu návštevu pesničkami a tancom a bolo viditeľné, že z toho vzruchu majú veľkú radosť. Tá sa ešte vystupňovala, keď spolu so svojimi opatrovateľkami nedočkavo otvárali tri veľké škatule plné darčekov - hračiek od výmyslu sveta, videokaziet s rozprávkami, knihami i novým ošatením. Každé dieťa si hneď našlo to svoje, čo ho zaujalo, autíčko, bábiku, farbičky, a už aj skúšali ako všetky tie hračky a darčeky fungujú.
V Detskom domove v Spišskom Štiavniku žijú deti od 5 rokov vyššie. A sú medzi nimi deti veľmi talentované. Detská a tanečná skupina z tohto detského domova zatancovala a zaspievala Susan Lohrovej dojímavé vianočné pesničky. Ohromné prekvapenie bolo vidieť v očiach lídrov tejto skupiny Mareka a Lucie, ktorí od manželky prezidenta USSK dostali osobné dary - gitary svetovej značky. "Predýchavam," konštatoval Marek na otázku Ocele východu, či ho darček potešil. "Ani by sa nám v živote neprisnilo, že by sme mohli vlastniť takéto kvalitné gitary. Už sa nevieme dočkať, kedy na nich začneme hrať," prezradili nám Marek aj Lucia.
Veľkú radosť však mali aj lyžiari, ktorí v súťažiach detských domovov na Slovensku pravidelne dosahujú prvé umiestnenia. Lyžiarske súpravy (samozrejme aj s lyžiarskymi topánkami) taktiež svetových značiek si obzerali s neskrývaným obdivom. "Na tých sa bude jazdiť," tešili sa spoločne. Vyskúšať si ich budú môcť už v týchto dňoch, veď v Spišskom Štiavniku je už aj teraz snehu na poriadnu lyžovačku dosť. Darčekom však ešte nebol koniec, najmä dievčatá potešili šijacie stroje, veď viaceré z nich chcú byť v budúcnosti práve krajčírkami. Veľký záujem bol aj o množstvo všakovakých sladkostí, ktoré Susan Lohrová deťom so sebou priniesla a hneď sa rozchytali. Radosť z finančného príspevku mal aj samotný riaditeľ detského domova. "Použijeme ho najlepšie ako budeme vedieť v prospech detí," konštatoval.

Ja by som chcel motorku!

Bohatá nádielka darčekov, ktorú so sebou priniesla do detského domova vo Veľkých Kapušanoch minulý týždeň vo štvrtok manželka prezidenta U. S. Steel Košice Susan Lohrová, priviedla detičky do vytrženia. Nedočkavo hľadeli na šesť obrovských škatúľ skrývajúcich prekvapenia od zamestnancov spoločnosti, ktorí sa rozhodli splniť jedno, dve i viac želaní zo Stromčekov prianí. "Ja by som chcel motorku!" dožadoval sa Janko. "Teta, je tam niekde?," ťahal svoju druhú mamu za rukáv. Škoda, že jeho nesmiernu radosť napokon nevidel človek s dobrým srdcom, ktorý hračku do balíčka prekvapení kúpil. Janko sa s ňou utiahol do kúta a nič iného ho už nezaujímalo... Napokon, každé dieťa si prišlo na svoje. Hračiek tu bolo požehnane. Tie staršie sa potešili aj štyrom lyžiarskym výbavám, tety vychovávateľky zasa počítaču s monitorom, digitálnej kamere a dvom televízorom. Chlapci a dievčatá sa za štedrú nádielku poďakovali krásnym kultúrnym programom, v ktorom dominovali najmä tanec a vianočné pesničky.
Práve najkrajšie sviatky roka - Vianoce prežíva riaditeľka domova Mária Fetyková veľmi ťažko. Pri pohľade na deti, ktoré s nesmiernym smútkom sledujú, ako ich kamaráti na sviatky opúšťajú v sprievode svojich rodičov domov, sa jej tisnú slzy do očí. "Každým rokom," vraví, "tu ostáva čoraz viac detičiek. Zo stosedemdesiatich piatich detí, o ktoré sa tu staráme, len asi tridsať percent má to šťastie, že si pre nich niekto príde. Najhoršie je, že otec či mama im to sľúbia a oni čakajú... Aj keď sa snažíme ako vieme, predsa len nedokážeme nahradiť rodinu. Kedysi bol tento pomer opačný. Najčastejším dôvodom sú zlé finančné pomery rodín..."
I tento domov prechádza transformáciou. Postupne sa deti sťahujú do rodinných domčekov. Obývané sú už dva v Kráľovskom Chlmci, jeden vo Veľkých Kapušanoch. Štvrtý rekonštruujú. Ide to pomaly, chýbajú finančné prostriedky. S mimoriadnym uznaním prijala riaditeľka domova informáciu, že sa spoločnosť U. S. Steel Košice rozhodla prispieť na opravu strechy 100 tisíc korunami.
Všetky darčeky, a bolo ich naozaj veľa, od výmyslu sveta, našli svojich adresátov aj v detskom domove v Michalovciach, kam Susan Lohrová zavítala v ten istý deň. Okrem hračiek, oblečenia a rôznych hier priniesla i niečo sladké pod zub a dar od spoločnosti U. S. Steel Košice - dva počítače s monitormi, tlačiareň, kopírovací stroj, televízor a digitálnu kameru. Odmenou boli vrúcne objatia detí i vianočné koledy.
Starajú sa tu o bezmála sto chlapcov a dievčat, o ktoré rodičia prejavujú naozaj len minimálny záujem. Najmladším "osadníkom" je šesťročný chlapček. I tu sa už nevedia dočkať, kedy všetci opustia stiesnené priestory domova a presťahujú sa do rodinných domčekov. Bývať budú v Zalužiciach, Sliepkovciach, Pozdišovciach i Michalovciach. A ako nám prezradila riaditeľka domova, stane sa tak už začiatkom budúceho roku. Päť domov už čaká na svojich prvých nájomníkov, treba ich ešte vybaviť nábytkom, päť ešte treba kúpiť. Rozpočet s takouto finančnou investíciou ráta...

Ďakujem...

Ďakujem všetkým zamestnancom spoločnosti U. S. Steel Košice a jej dcérskych spoločností, ktorí svojimi darčekmi zo Stromčekov prianí splnili konkrétne priania deťom v konkrétnych detských domovoch. Svojou štedrosťou ste tak pomohli spríjemniť vianočné sviatky opusteným deťom. Ich rozžiarené očká pri preberaní darčekov hovorili za všetko, ich radosť nad bohatou nádielkou bola úprimná a obrovská. Bolo nádherné vidieť ich natešené tváre. Osobne som bola veľmi dojatá a nadšená z toho, koľkých z vás Stromčeky priania oslovili. Ešte raz srdečná vďaka za váš humánny prístup k deťom, ktoré vašu pomoc potrebujú.
Prajem vám a vaši rodinám bohaté vianočné požehnanie.

Susan LOHROVÁ