Generálny manažér pre strategické suroviny USSK Steven A. McFatridge hodnotí svoje pôsobenie v Košiciach

Jeho celý profesionálny život je spätý s korporáciou, pre ktorú pracoval úctyhodných štyridsať rokov. Záver kariéry prežil v košickej oceliarni. Do huty prišiel v roku 2003, no po dvoch rokoch odletel späť do štátov. V roku 2009 sa však do metropoly východu na vlastnú žiadosť vrátil. Steve McFatridge ukončil svoju kariéru 31. januára, keď odišiel z pozície generálneho manažéra pre strategické suroviny do dôchodku. Predtým poskytol Oceli východu rozhovor.

· Na Slovensku ste prežili takmer sedem rokov. Mohli by ste v krátkosti zhodnotiť vaše tunajšie pôsobenie?
Myslím si, že predstihlo moje očakávania. V prvom rade funkcia generálneho manažéra pre nákup strategických surovín priniesla množstvo výziev. Umožnila mi stretnúť sa s mnohými zaujímavými ľuďmi a absolvovať množstvo pracovných ciest. Ak dobre počítam, počas pôsobenia v korporácii som navštívil tridsaťtri krajín. Spoznal som iné kultúry a vďaka tomu som začal nazerať na biznis z rôznych uhlov a pozornejšie vnímať obchodných partnerov. Dovolím si povedať, že to bolo najlepších sedem rokov v osobnom i kariérnom živote.

· Povedali by ste na začiatku, že tu zotrváte tak dlho?
To som vôbec neočakával, a popravde, ubehlo to hrozne rýchlo. Ťažko vôbec uveriť, že som v korporácii prežil štyridsať rokov. Veľmi dobre si pamätám na svoj prvý deň v práci. Kariérny život plynie veľmi rýchlo, ani sa nenazdáte a je čas ísť domov. Vybavia sa vám všetky miesta, ktoré ste videli, všetky úlohy, ktoré ste dokončili, až vás premôže túžba spraviť všetko ešte raz. Keď som prvýkrát prišiel do Košíc, myslel som si, že tu pobudnem dva až tri roky a vrátim sa späť.

· Mali ste u nás šťastie na kolegov?
To je jedna z najlepších vecí, ktorá vás môže postihnúť, keď prídete pracovať do Košíc. Tunajšia fabrika disponuje množstvom vzdelaných a oddaných ľudí, ktorí tvrdo pracujú na dosiahnutí spoločného úspechu. Počas siedmich rokov som si tu našiel niekoľko veľmi blízkych slovenských aj amerických priateľov, ktorí navždy zostanú v mojom srdci a myšlienkach. Veľmi by som ľutoval, keby som v roku 2003, keď ma oslovili s možnosťou ísť pracovať do Košíc, túto ponuku zamietol. Nikdy by som tak nevyužil príležitosť pracovať s týmito skvelými ľuďmi.

· Spoznali sme vás až z vášho pôsobenia v Košiciach. Čo ste však robili predtým?
Pred príchodom na Slovensko som pôsobil sedemnásť rokov v Kalifornii, v spoločnom podniku, kde mala U. S. Steel 50-percentný podiel. Na začiatku svojej kariéry som pracoval pre korporáciu ako účtovník v oblasti železníc a potom som bol niekoľko rokov v závode Gary Works v Indiane. Korporácia mi dala veľa, pretože som prešiel rôznymi oblasťami, akými sú účtovníctvo, nákup, obchodné plánovanie, zákaznícky servis, logistika a podobne.

· Zo Slovenska ste však v roku 2005 odišli na štyri roky späť do štátov...
V tom čase prebiehala v Amerike veľká reorganizácia úseku Nákup, v rámci ktorej sa implementovali nové prvky. Pán Navetta, odchádzajúci prezident košických železiarní, ma poprosil, či by som v Pittsburghu s touto vecou nepomohol, konkrétne s vytvorením nového oddelenia materiálového manažmentu. Aj počas tohto obdobia som však zodpovedal i za košickú prevádzku. Po dokončení tohto projektu som ešte osemnásť mesiacov pobudol v Kalifornii, kde som pomáhal so založením nového spoločného podniku na výrobu špirálovo zváraných rúr. V roku 2009 som z vlastnej iniciatívy požiadal o preloženie na Slovensko. Vedeniu U. S. Steel som za to veľmi vďačný, pretože mi umožnili ukončiť kariéru na mieste, kde sa mi pracovalo najlepšie.

· V čase, keď ste prišli do Košíc, boli ceny strategických surovín omnoho nižšie ako sú teraz. Prečo zažívame neustály rast cien?
Dôvodom je Čína a jej zvyšovanie výroby. Úmerne tomu rastie dopyt po dodávkach surovín, predovšetkým železnej rudy a uhlia. Dodávky železnej rudy sa v súčasnosti zvyšujú, čo bude tlačiť ceny nadol, až kým sa dodávky nevyrovnajú dopytu. Na to reaguje trh, takže môžeme očakávať, že v najbližšej dobe ceny trochu klesnú, no určite nie na úroveň z roku 2003.

· V našej krajine žijete už dlhší čas a nepochybne ste mali dostatok príležitostí ju dobre spoznať. Ktoré miesta vám najviac učarovali?
V Amerike som vyrastal v mestečku, ktoré má menej ako tisíc obyvateľov, takže Košice sú pre mňa veľmi veľké. Máte nádherné mesto s historickým centrom. V súčasnosti však žijem v Moldave nad Bodvou, kde nachádzam všetko potrebné. Je to pekné mestečko s ľuďmi, ktorí sa ku mne správajú veľmi milo. Možno je to aj tým, že som tam jediný Američan. Mnoho známych mi hovorilo, že svoje čaro má i Bratislava. Odporučili mi, aby som sa tam zastavil, keď navštívim Viedeň. Urobil som tak a musím povedať, že vo vašom hlavnom meste sa mi veľmi páčilo. Počet zahraničných turistov hovoril sám za seba. Nesmiem opomenúť ani slovenské prírodné krásy, ako sú napríklad Vysoké a Nízke Tatry. Navštívil som aj mnoho hradov a učarovali mi drevené kostolíky. Nezabudnuteľná bola aj cesta do vínnych pivníc, ktorú som absolvoval pred dvomi rokmi. Jedným slovom, Slovensko je krásne.

· Čo vám bude najviac chýbať?
Určite to budú ľudia, pretože som si tu našiel mnoho priateľov, tak vo fabrike, ako aj mimo nej. Chýbajú mi aj americkí kolegovia, ktorých som spoznal počas prvého pôsobenia na Slovensku v rokoch 2003 až 2005 a smutno mi bude aj za tými, ktorých som spoznal po roku 2008.

· Aké sú vaše ďalšie plány a čo budete robiť po odchode do dôchodku?
S rodinou ešte chvíľu zostaneme na Slovensku. V Európe je niekoľko miest, predovšetkým v susedných štátoch, ktoré som nenavštevoval často a rád by som sa do nich ešte vrátil. Do USA sa plánujeme vrátiť začiatkom leta. Naše kroky povedú do obľúbenej Kalifornie, pretože snívam o tom, že si zaobstarám malý vinohrad. Chcel by som pestovať hrozno, z ktorého by som produkoval domáce víno. Ktovie, časom sa mi možno podarí i predávať.

· Na pozícii generálneho manažéra pre strategické suroviny vás vystriedal Scott F. Vogel. Čo by ste mu odkázali?
Že sa určite môže spoľahnúť na tunajších kolegov, pretože výsledky tohto tímu sú excelentné. Všetci sú veľkí profesionáli a odborníci s prehľadom o surovinách. Úlohou môjho nástupcu je nechať ich robiť si svoju prácu a poskytovať im plnú podporu. Základom je manažovať svoj tím tak, aby z dlhodobého hľadiska priniesol pre firmu finančný profit. Nič viac, nič menej. Takto som to robil aj ja.