Pri ceste do rodnej vlasti neobišli ani U. S. Steel Košice

Rodisko je rodisko. A zrejme to tak stále cítia aj tisícky Slovákov, ktorí sa vysťahovali z našej krajiny do Spojených štátov amerických v niektorej z mohutných emigračných vĺn v uplynulom storočí. Na Slovensko sa radi opakovane vracajú a aj v novej domovine sa snažia, najmä tí starší, udržiavať jazyk, zvyky a tradície. Presvedčila nás o tom v uplynulý piatok skupina bezmála tridsiatich amerických Slovákov združených vo First Catholic Slovak Union, ktorí sa rozhodli v tomto roku navštíviť svoju rodnú vlasť. Popri návratoch na známe miesta objavujú aj nové. Do programu sa tak dostala aj návšteva americkej oceliarskej spoločnosti v Košiciach. Hoci dámy i páni boli už v poproduktívnom veku, záujem o okolité dianie by im mohol závidieť nejeden oveľa mladší súčasník.
Veľmi pozorne si vypočuli slová riaditeľa pre Vonkajšie vzťahy U. S. Steel Košice Jána Baču, ktorý ich informoval o činnosti huty. Nasledujúce minúty sa podobali priam tlačovej besede. Čochvíľa sa dvíhala ruka a padali otázky. Seniorov zaujímalo takmer všetko týkajúce sa chodu oceliarskej spoločnosti. Výrobný program, profit, zamestnanosť, teritóriá obchodovania, odborová organizovanosť, ale napríklad i to, pod akým názvom výrobcu sa predávajú naše výrobky, či americkým alebo slovenským. Obrázok o firme doplnil film približujúci činnosť huty a tiež exkurzia, počas ktorej mali možnosť vidieť koksárenské batérie, vysoké pece, oceliareň, obidve valcovne i zušľachťovne.
Hoci sa debatovalo v angličtine, ktorú si ako dorozumievací jazyk so smiechom odsúhlasili, niektorí aj po desaťročiach života v Amerike rozprávajú po slovensky výborne. Ako Maria Bandjlich. Pochádza zo Spišských Vlách a do štátov odišla v roku 1947 z Bratislavy, kde študovala na Univerzite Komenského. Začiatok v novej vlasti bol, povedala, ťažký. Dnes žije v meste Bridgewater v New Jersey. "Na Slovensko chodievam pravidelne, takmer každé dva roky, Košice poznám veľmi dobre, ešte zo študentských čias. Za tie roky vidím progres, ktorý Slovensko urobilo. S rodákmi sa pravidelne stretávam aj u nás na slovenských dňoch. Vlani prišlo vyše pätnásťtisíc Slovákov, väčšina z východu. Bolo to veľmi pekné."
Optimizmom a dobrou náladou sršali aj manželia Karchoví - Michael a Mary z mesta Edison, tiež v New Jersey. Na Slovensko cestujú pravidelne, tento rok so sebou zobrali aj dve dcéry a tri vnučky. "Chceme im ukázať kde sú korene našej rodiny," svorne zvestovali. "Môj starý otec pochádzal z Cejkova, ja som sa narodila v Amerike, rodičia so mnou ako trojročnou prišli späť. Vrátiť som sa rozhodla v šestnástich rokoch," vysvetľovala pani Mary. "Slovensko mám veľmi rada a v Amerike sa angažujem vo všetkých slovenských spolkoch." Po slovensky naučila aj svoje deti a zopár slov ovládajú aj vnúčatá. Manžel Michael Karch opustil Slovensko v roku 1949 a kým zakotvil v Spojených štátoch, päť rokov žil aj v Austrálii. Má tam veľa známych a priateľov, ktorých s manželkou už tiež boli navštíviť. "Na Slovensku sa nám veľmi páčia kúpele, boli sme už v Trenčianskych Tepliciach, Dudinciach, Bardejove i Piešťanoch," vyratúval miesta, kde už v minulosti boli. "Teraz nás čaká návšteva Vysokých Tatier, Viedne, Krakova, Bratislavy a v sobotu sa zíde v Cejkove celá rodina," dodala natešene Mary Karch.