Náš kolega Štefan Demko pochodil ako turista množstvo svetových pohorí

Medzi nami je zopár ľudí, ktorým môžeme závidieť. Samozrejme, v tom dobrom slova zmysle, veď ak má niekto vo svojom cestovateľskom repertoári nespočetné množstvo zahraničných destinácií, to už stojí za povšimnutie i trochu tej "závisti". Toľko zážitkov z celého sveta, akými sa môže pochváliť Štefan Demko, turista telom i dušou, ktorý je obchodným referentom podpory predaja rúr, má naozaj málokto.

Steve, ako ho kolegovia volajú, pracuje v našej firme od roku 1990. Hneď po nástupe do fabriky bol spolu s Jánom Cabanom spoluorganizátorom prvých Športových hier spoločnosti Industria. Odvtedy sa športové hry konajú každoročne a v tomto roku sa v našej firme uskutoční už ich jubilejný 25. ročník. Ešte počas štúdií pretekal ako orientačný bežec. Turistike sa aktívne venuje od roku 1983, takže nejaké nečinné ležanie na pláži pri mori, alebo niekde pri bazéne, mu teda skutočne nehrozí.

Na svoje turistické začiatky spomína Štefan Demko takto: "V roku 1984 som bol členom vysokohorskej expedície oddielu TJ VSŽ na Kaukaze. Tam sme postupne vystúpili na Čeget Tau (3 200 m n. m.), priesmyk Don Guzorun (3 131 m) a prechodom cez sedlo Bečo (3 928 m) sme sa dostali do severného Gruzínska. Na druhý pokus sa mi podarilo vystúpiť na Elbrus (5 642 m) a odvtedy ma to natoľko chytilo, že som pochodil takmer všetky pohoria vo svete."

Vystúpil na najvyššie "kopce" v Anglicku a Škótsku, pôsobil v horách Mexika, Kuby, Maroka, Indie, Číny, Japonska a ďalších krajín. Po absolvovaní cvičiteľského kurzu pešej a lyžiarskej turistiky organizoval množstvo autobusových zájazdov na prekrásne zahraničné pohoria s cieľom vystúpiť na najvyššie vrcholy Poľska, Maďarska, Slovinska, Rumunska, Bulharska, Grécka, Ukrajiny. Zorganizoval sedem zájazdov na Ukrajinské poloniny a sedem do národného parku Bieszczady. Náročným zájazdom boli feraty v talianskych Dolomitoch-Brenta, kde na záver jeho účastníci vystúpili na Mt. Vioz (3 645 m). Na týchto výletoch sa pravidelne zúčastňovalo aj množstvo našich zamestnancov. Po návratoch zo zájazdov sa ako autor článkov a reportáží často podelil so zážitkami z výstupov s čitateľmi Ocele východu. V roku 2013 pochodil pohorie Durmitor v Čiernej hore a Prokletije v Albánsku.

"Niekto by si povedal, že sú to len zájazdy. Ale ja som sa musel na ne dokonale pripravovať. Začalo sa to preštudovaním trás, zabezpečením ubytovania, dopravy, máp a dôkladnou prípravou celého programu," uviedol Š. Demko. "Veľmi krásne spomienky mám na potulky Svätou zemou, kde sme na Sinajskom poloostrove čakali na východ slnka. Nezabudnem ani na vlaňajšie 318-kilometrové putovanie Španielskom až do Santiaga de Compostela, kde som oslávil svoje životné jubileum. Po návrate ma potešili kolegovia, ktorí mi ako darček k okrúhlym narodeninám umožnili skok padákom vo dvojici z výšky 3 500 metrov. Poviem vám, bol to poriadny adrenalín! Aby toho nebolo málo, už o desať dní neskôr som v Košiciach zabehol polmaratón."

Veľmi si cení výstupy vo Vysokých Tatrách bez horského vodcu na miesta, kam nevedie turistická značka. Konkrétne na Ždiarsku vidlu, Baranie rohy, Lomnický štít, Ľadový a Malý Ľadový štít, Prostredný hrot, Bradavicu, Gerlachovský štít, Tupú, Končistú, Vysokú, Satan, hrebeň Bášt, Štrbský štít, Hrubý vrch, Hladký štít a Valentkovú.

O Štefanovi treba povedať, že jeho koníčkom nie je iba turistika. Je členom Fonoklubu Košice, miluje knihy, často navštevuje kultúrne podujatia, galérie, výstavy i koncerty. Okrem toho sa aktívne zúčastňuje aj rôznych športových akcií, o ktorých hovorí: "Asi pred štyrmi rokmi ma opantal bedminton a tak v tomto športe rád štartujem aj na našich športových hrách. V zime sa venujem behu na lyžiach i zjazdovému lyžovaniu, ale ešte skôr som sa začal viac venovať rekreačnému behu. Len v minulom roku som absolvoval šestnásť pretekov na rôznych tratiach. Z tohtoročných by som vyzdvihol Zimný beh Olšavskou dolinou v Blažiciach na 16 kilometrov, polmaratón v Kysaku, či lesný beh z Kysaku do Košíc cez Jánošíkovu Baštu."

Navyše, o každom zo svojich koníčkov by vedel veľmi pútavo písať reportáže. Je obdivuhodné, odkiaľ berie Steve Demko čas a energiu na všetky jeho záľuby.