Najdlhšie žijúci Američania v Košiciach Melissa McLaughlin a Anthony Pacilio sa vrátili domov

Anthony Pacilio a Melissa McLaughlin na začiatku svojho pôsobenia v košických železiarňach pred šiestimi rokmi v rozhovore s Antonom Jurom.

Generálny manažér pre prvovýrobu Anthony Pacilio a generálna manažérka pre Technický servis zákazníkom Melissa McLaughlin sa vrátili do Ameriky. Tony a Melissa prišli do spoločného podniku VSŽ U. S. Steel ešte v roku 1998. Ako svoje šesťročné pôsobenie v košických železiarňach hodnotia najdlhšie tu žijúci Američania, sa dozviete v rozhovore, ktorý nám poskytla Melissa niekoľko dní pred svojím odchodom.

· S akými pocitmi opúšťate Košice po tak dlhej dobe?
Pocity sú samozrejme zmiešané. Sme šťastní, že sa vraciame k rodine a dlhoročným priateľom. Na druhej strane sme však smutní, pretože tu zanechávame mnoho dobrých priateľstiev, ktoré sme si vytvorili.

· Spomínali ste priateľov doma a tu. Sú vzťahy s nimi odlišné?
Teraz máme skvelých priateľov aj na Slovensku, aj v USA. Moji americkí priatelia sú spolužiaci z vysokej školy, s ktorými sa poznáme už dlho. Pre rýchle životné tempo je u nás doma niekedy ťažké nájsť si nových priateľov. Keď som prvýkrát prišla na Slovensko, zdalo sa, že ľudia tu obvykle neznámych ľudí nevítajú a neusmievajú sa na nich. Je to pravdepodobne kvôli počiatočnej jazykovej bariére a kultúrnym rozdielom. Časom sme si však našli mnoho priateľov a úprimných vzťahov. Slováci sú veľmi srdeční a otvorení priatelia.

· Prečo ste sa rozhodli vrátiť domov?
Vedenie sa nás v podstate pravidelne pýtalo, či sme pripravení vrátiť sa domov alebo chceme ešte zostať, nakoľko pôvodne sme mali prísť na 2 - 3 roky. Ku koncu minulého roka sme sa rozhodli, že ak by existovali príležitosti v Spojených štátoch, mali by sme záujem. Nečakali sme, že sa situácia vyvinie tak rýchlo. Vlastne by som rada v Košiciach zostala do začiatku leta, keď začína život na Hlavnej a Tatry volajú ... (smiech). Na druhej strane, Chicago je tiež skvelým miestom na letné festivaly.

· Vraciate sa teda späť do Chicaga. Do akej pozície?
Tony je teraz zodpovedný za divíziu teplej valcovne v Gary Works. Ja budem pracovať pre špeciálny tím zameraný na znižovanie externých nákladov a objemu zásob. Bude to hlavne práca so zákazníkmi, externými spracovateľmi materiálu a internými prevádzkami, podobne ako v pozícii v Košiciach.

· Ako hodnotíte obdobie, ktoré ste tu prežili?
Výborne. Myslím, že som karieristicky orientovaná povaha. Človek, ktorý chce vždy niečo nové dosiahnuť. Mala som skvelú príležitosť. Medzinárodné skúsenosti mi dávajú jedinečnú pracovnú perspektívu užitočnú mne, aj U. S. Steel.

· Čo považujete za svoj najväčší úspech v Košiciach?
Myslím, že počas práce a pobytu na Slovensku sme uspeli vo viacerých oblastiach. Než som sa stala GM pre Technický servis zákazníkom (CTS), pracovala som ako manažér CTS pre pocínované výrobky v rozličných pozíciách kvality v USS Gary Works. Najväčší úspech prišiel s rozvojom vzťahov so zákazníkmi. Silné vzťahy, neustále zvyšovanie úsilia a dobré riešenie problémov znížili počet odmietnutých dodávok a nákladov. Najťažší bol prvý rok. Aby sme vyriešili technické potreby našich zákazníkov, dali sme dohromady ľudí z kvality, výskumu a výroby. Každý svojou odbornosťou prispel k nášmu úspechu. Mojou úlohou bolo vytvoriť samotnú filozofiu Technického servisu zákazníkom. Pochopiť ich požiadavky, oceliarsky proces a zistiť, ako naše produkty môžu čo najlepšie vyhovovať ich potrebám. Dosiahli sme dobrú úroveň, teraz je čas na ďalšie zdokonaľovanie.

· Ktoré momenty boli pre vás najkrajšie a ktoré najhoršie?
Najťažšie chvíle boli počas dôležitých, či už šťastných alebo smutných rodinných udalostí. Nebolo ľahké pomôcť rodine v ťažkých momentoch alebo oslavovať veselé okamihy, ako narodenia, promócie, svadby, jubileá, ktoré sa udiali počas šiestich rokov. Pozitívne je, že keď sme odchádzali, mali sme tri netere a synovcov. Teraz ich máme osem. Zatiaľ nás síce poznajú iba z fotografií, ale sme pre nich "cool" teta a strýko z Európy.

· Viete už, kto vás vo funkcii nahradí?
Keď sme hovorili o vhodnom nástupcovi, povedala som, že najlepšie by bolo priniesť niekoho s odlišnými skúsenosťami ako som mala ja. Než som prišla do Košíc, prežila som veľa času v závode, kde som sa stretla s mnohými problémami výrobného procesu. To bolo podľa môjho názoru veľmi prospešné. Človek, ktorý ma nahradí, bude z oblasti CTS pre bielu techniku a automobilový priemysel, o ktorom je známe, že má veľmi náročných zákazníkov. Má mnoho medzinárodných skúsenosti s riešením závažných zákazníckych požiadaviek a môže teda U. S. Steel Košice priniesť niečo nové. Iné, než som poskytla ja.

· S čím sa budete najťažšie lúčiť?
Budú mi chýbať priatelia a kolegovia. Zažili sme spolu veľa zábavy v tejto prekrásnej slovenskej krajine. Bola to vynikajúca skúsenosť, za ktorú som vďačná. Chýbať mi bude aj slovenčina. Dúfam, že ju nezabudnem. Ako odporúčanie pre ďalších Američanov, ktorí prichádzajú, musím povedať, že kvalita môjho života sa veľmi zvýšila, akonáhle som začala hovoriť a rozumieť slovensky. Mohla som robiť takmer čokoľvek.

· Čo by ste chceli povedať ľuďom z podniku?
Všetkým chcem poďakovať za úžasnú spoluprácu a výborné profesionálne skúsenosti. Ďakujem, že ma medzi seba prijali. Teraz som napoly Slovenka. Hrdo mi ukázali slovenské zvyky, naučili ma variť bryndzové halušky a piť "kapurkovu". Všetkým želám úspešnú budúcnosť, zdravie a šťastie.