Inšpekčný zámočník opravy valcovní Jozef Kolbaský sa vyše tridsať rokov venuje hendikepovaným športovcom

Venovať sa ľuďom, ktorí sa i napriek celoživotným zdravotným problémom rozhodli pre športovanie, nie je vôbec jednoduché. Paralympijský šport sa už v minulosti vydal na cestu obrovského rozvoja a Slovensko vďaka týmto športovcom získalo vo svete medzinárodné uznanie a prestíž. Takmer všetci hendikepovaní športovci sú odkázaní na pomoc zdravých ľudí, ktorí sa vo svojom osobnom voľne starajú o ich tréningovú aktivitu a vytvárajú im podmienky na športovanie. Odmenou pre takýchto zanietených dobrovoľných funkcionárov, trénerov a podporovateľov, sú výsledky, ktoré vzhľadom na svoje zdravotné znevýhodnenia títo športovci svojou nesmiernou vôľou a túžbou po víťazstve dosahujú.

Medzi takýchto obetavých ľudí patrí aj inšpekčný zámočník z prevádzky Opravy valcovní divízneho závodu Údržba Jozef Kolbaský. Do bývalých VSŽ nastúpil po ukončení SOU hutníckeho v Šaci ešte v roku 1971. Nikdy aktívne nešportoval, ale od roku 1978 sa venoval nielen svojej zrakovo postihnutej manželke, ale aj ďalším zdravotne hendikepovaným nevidiacim a slabozrakým ľuďom. Najprv chodieval s nimi do prírody na turistiku, neskôr sa rozhodol, že im bude pomáhať aktivizovať sa v kolkárni. Kolkársky šport zrakovo postihnutých zaznamenal v Európe nesmierny rozvoj. V Košiciach vznikol ešte v roku 1989 kolkársky oddiel. Bol to najprv Športinvalid Košice, neskôr Handicap Sport nevidiacich a slabozrakých športovcov (HSC NSŠ) Košice. Jozef Kolbaský sa členom tohto oddielu stal v roku 1992, neskôr aj jeho vedúcim a trénerom. Darilo sa mu a jeho zverenci sa postupne prepracovali medzi slovenskú elitu. Trikrát získali titul majstra Slovenska, naposledy v uplynulej sezóne v zostave: Roman Ondrejkovič, Viliam Pristaš, Margita Remišová, Gejza Jamnický, Terézia Sabovíková, Ľubomír Remiš, Radomír Dudáš a Juraj Baláž. V posledných rokoch je J. Kolbaský aj reprezentačným trénerom mužstva Slovenska a v Medzinárodnej športovej organizácii nevidiacich a slabozrakých (IBSA), v ktorej je zastúpených 107 krajín z celého sveta, vykonáva funkciu predsedu športovo-technickej komisie. Navštívil viacero krajín, bol v USA, Kanade, Malajzii, Singapure, naposledy v roku 2007 pred letnými olympijskými hrami aj v čínskom Pekingu na generálnom zasadnutí IBSA.

Na svojich košických kolkárov nedá dopustiť a teší ho, že sa vypracovali medzi najlepších na Slovensku a zúčastnili sa aj na každom z doterajších jedenástich európskych šampionátov. "Na majstrovstvách Európy sme v družstvách získali štyri tituly, raz sme boli druhí a dvakrát tretí. V súťaži jednotlivkýň sa na európskom šampionáte Sabovíková dvakrát tešila zo zisku zlatej medaily a na prvých majstrovstvách sveta získala striebro. Rovnaký kov si vybojoval aj Ondrejkovič a tento úspech si zopakoval na vlaňajších ME v Poľsku, kde družstvo našich žien skončilo tretie a získalo bronz," pochválil sa J. Kolbaský úspechmi svojich zverencov a dodal tiež zaujímavú informáciu, že Slovensko bude už čoskoro miestom konania majstrovstiev Európy. Uskutočnia sa v dňoch 17. až 23. mája 2010 vo Veľkom Šariši. Na príprave tohto podujatia sa podieľa spolu so spolupracovníkmi zo Sekcie nevidiacich a slabozrakých športovcov Slovenska.

"V kádri nášho tímu," pochválil svojich zverencov, "máme tiež takých, ktorí sa venujú nielen kolkom, ale aj iným športom. Napríklad Gejza Jamnický každoročne preteká na MMM v Košiciach, Rado Dudáš je zasa úspešným slovenským paralympionikom v lyžiarskom slalome. Štartoval na ZPH v roku 1998 v Nagane, v roku 2002 v Salt Lake City, kde získal striebro v slalome a bronz v obrovskom slalome, v roku 2006 v Turíne bol druhý v super-G a nedávno vo Vancouvri skončil na 8. mieste, pričom sa zranil." Na otázku, ako sa darí dopĺňať družstvo novými hráčmi, J. Kolbaský odpovedal: "Veľmi ťažko. Terajší káder tvorí stredná veková kategória kolkárov, čo znamená, že v družstve nie sú vyslovene iba starší hráči, ale zase nie sú to ani mladíci. Je veľmi ťažké doplniť družstvo mladými. O možnostiach športovania informujeme mladú generáciu už v školách, lákame ich rôznymi súťažnými formami, a to nielen do kolkárne. Šancu majú aj na dráhe bowlingu, ako aj v iných pre nich dostupných športoch. Zatiaľ mladí ľudia radšej sedia pri počítačoch."