Návšteve spisovateľky sa potešili aj obyvatelia detského domova v Medzilaborciach

V Detskom domove na ulici kpt. Nálepku v Medzilaborciach sa k nám pripojila aj Slávka Jacková, manželka viceprezidenta pre technológiu Vladimíra Jacka, s dcérou Lenkou. Deti čakali už na priedomí. Oľgu Feldekovú obkolesili v okamihu a zvedavo si ju obzerali zo všetkých strán. Ubezpečovali sa, že je to naozaj ona a svoju spriaznenosť s jej osobou dávali najavo vetami: "My vás poznáme z televízie..."

V tomto domove žije sedemdesiatjeden detí najmä z Prešovského, ale i Košického kraja v siedmich samostatných skupinách. Ôsma - satelitná - obýva rodinný dom v Medzilaborciach. "Máme tu deti od ôsmich mesiacov do dvadsať rokov. Osemdesiat percent z nich je na hranici mentálneho postihnutia, prípadne stredného pásma postihnutia," priblížila situáciu v domove riaditeľka Anna Turoková - Hetešová. "Momentálne žijeme zmenou koncepcie ústavnej starostlivosti. Do roku 2012 musíme zabezpečiť, aby deti žili v menších skupinách, najviac po desať v rodinných domoch. Čím sú naše deti výnimočné? Možno to znie paradoxne, ale pri príležitosti Dňa matiek každý rok, už štyri razy po sebe, pripravujeme kultúrny program, s ktorým vystupujeme v mestskom kultúrnom dome. Obyvatelia sa vždy na program tešia."

Už aj my vieme prečo. Dievčatá a chlapci predviedli, čo dokážu. Krásne spievať, tancovať i zahrať scénku. Boli to dojímavé a trochu predčasné Vianoce. Tunajšie deti si od Oľgy Feldekovej zaželali rozprávku. "Prečítam vám rozprávku, ktorú som predala svojmu mužovi za desať korún do jeho knižky Modrá kniha rozprávok. Aj z tých mi ostali iba dve, lebo ma poslal kúpiť krém na topánky," rozosmiala miestnosť príbehom, ktorým uviedla Olinkiných sto bábik. Počúvali malí aj veľkí. A potom prišiel rad na darčeky - knihy. Každému podľa mena a záujmov. Zvedavé prsty nedočkavo otvárali papierové obaly a otáčali stránky svojich podarúnkov...

Aké pocity mala zo stretnutia s deťmi Oľga Feldeková? "Oslovilo ma, že ide o deti bez rodičov. Sama mám päť detí, neviem si predstaviť, ako by im bolo bez materinskej lásky. Lásku vedia dať i babičky, vidím to na svojich vnúčatách, aj tety v domovoch sa snažia rozdať sa. Prišla som, lebo som si myslela, že deti možno moja prítomnosť poteší. Je to pre mňa veľmi ťažké, už v prvom domove som mala problém, aby som nebola sentimentálna, aby som sa nerozplakala." Ako dodala, s domovmi doteraz priamy kontakt nemala. Stretávala sa s deťmi s onkologickými ochoreniami, či prostredníctvom filantropických aktivít jedného z mobilných operátorov. "Je to na svete dosť nespravodlivé, že niekto má taký osud a niekto iný. Tu zrejme nepomôže nič, ani zákon... Je to proces, ktorý je ťažké vyriešiť," zamyslela sa nad nezodpovednými rodičmi.

Do Medzilaboriec môžete poslať kúsok lásky a ľudskej spolupatričnosti prostredníctvom splnených želaní zo Stromčeka prianí. Darček síce deťom mamino objatie nenahradí, ale pocit, že je na svete človek, ktorý na nich v čase vianočnom myslí, určite aspoň trochu zohreje srdcia opustených dievčat a chlapcov.