Večierok pre jubilantov valcovní, zušľachťovne a expedície
Jumbo centrum zaplnili v piatok, 19. októbra, už po druhý raz v tomto mesiaci jubilanti, dlhoroční zamestnanci U. S. Steel Košice, ktorí si v tomto roku
pripomínajú 30, 35 a 40 rokov práce v hute. Vedenie spoločnosti si uctilo vyše dvesto oslávencov z divíznych závodov Teplá valcovňa, Studená valcovňa, Expedícia a Zušľachťovne.
Poďakovať železiarom za desiatky rokov práce pre firmu, ale i rodinám a životným partnerom za podporu a porozumenie, prišli prezident U. S. Steel Košice
David H. Lohr, viceprezident pre ľudské vzťahy Martin Pitorák, predseda Rady odborov OZ METALURG U. S. Steel Košice Mikuláš Duľa,
riaditelia divíznych závodov a predsedovia základných organizácií odborového zväzu METALURG a KOVO.
Slávnostný večer vyvrcholil odovzdávaním ďakovných listov a pamätných medailí za dlhoročnú prácu pre spoločnosť. Hodnotným darčekom, náramkovými hodinkami, ocenili
mužov za štyri desiatky odpracovaných rokov a ženy za tridsaťpäť rokov práce v železiarňach. David Lohr súčasne odovzdal vyznamenanie Jánovi Kováčovi z divízneho závodu Teplá
valcovňa , ktoré mu pri príležitosti tohtoročného Dňa baníkov, geológov, hutníkov a naftárov udelilo Ministerstvo hospodárstva SR za vernosť, obetavosť, vynikajúcu prácu a za kvalitné plnenie
pracovných úloh v profesii majster olejových a tukových systémov. Medzi viac ako piatimi desiatkami "štyridsiatnikov" si nebolo možné nevšimnúť jedinú ženu, Angelu Fričovú z
divízneho závodu Studená valcovňa. Štíhla, dobre vyzerajúca dáma bola ešte začiatkom tohto roku evidentkou - predáčkou v sklade vyžíhaných zvitkov. Znie to neuveriteľne, ale toto pracovisko
neopustila celých štyridsať rokov. "Po skončení strednej priemyselnej školy hutníckej som dostala umiestenku do železiarní. Zaradili ma do žíharne. Dobrá partia, zvyk i slušný zárobok
rozhodli, že som ostala tak dlho. Teraz si však vychutnávam dni voľna a rozhodne sa nenudím. Venujem sa tomu, na čo som po celý život nemala dosť času. Cvičím jogu, chodím s priateľmi na turistiku,
zapísala som sa na výtvarný krúžok a oživujem vlohy z mladosti," vyznala sa s úsmevom pani Angela.
Juraj Rozman zo Zušľachťovní bol tiež po celý aktívny život verný jednému pracovisku. "V júli tohto roku by to bolo štyridsať rokov, čo som po
prvý raz prekročil brány železiarní," rozhovoril sa. "Zakladal som si na tom, že som po celý čas pracoval na jednom mieste. Žiaľ, v januári tohto roku som musel kvôli zdravotným
problémom odísť do predčasného dôchodku," konštatoval so smútkom v hlase. "Do firmy som prišiel rovno z učilišťa. Začínal som ako elektrikár, postupne som sa vypracoval na predáka
2-stolicového tandemu. Boli sme naozaj dobrá partia, rozumeli sme si, polovica tu sedí aj dnes, všetko rovesníci, stáli som mnou aj na pódiu pri preberaní ocenení."
Priam o železiarenskej ságe Goldunových by mohol hovoriť Milan Goldun z údržby jemných úpravní č. 2 Studenej valcovne. "Keď som v šesťdesiatom
siedmom prišiel do huty, nemyslel som, že to bude na celý život a že so železiarňami spoja svoje životy aj moji najbližší. Spomínam si presne aj na deň. Bolo to 7. októbra 1967. To som už mal za
sebou prax v ostravskej Novej hute i vojenčinu. Začínal som v oblastných dielňach 3 ako zámočník a končím ako predák. Na kolektív budem vždy spomínať," povedal rozhodne. Inak sa ani nedá.
Veď ak sa zíde rodina, reč o fabrike nechýba. Pracoval v nej brat Ján, sestra i jej manžel, v súčasnosti dcéra i zať, ktorý je predákom v moriarni. Tomu sa hovorí naozaj železiarenská rodina. Hostí
už tradične pobavila obľúbená skupina Drišľak. Do tanca vyhrávala hudobná skupina Maršal.