O pracovnej ceste v Pittsburghu s rektorom Technickej univerzity v Košiciach Antonom Čižmárom

Z týždňového pracovného pobytu v Pittsburghu sa domov na Slovensko vrátil v uplynulých dňoch rektor Technickej univerzity v Košiciach Anton Čižmár. Hovorili sme s ním nielen o zámeroch jeho cesty za oceán, postrehoch, ale krátko aj o jednom z najpopulárnejších športov - hokeji.

· Čo vás priviedlo do Pittsburghu?
Za pomoci partnerov zo spoločnosti U. S. Steel sa nám podarilo zorganizovať veľmi významné stretnutia, ktoré, verím, budú mať pozitívny dopad na spoluprácu našej univerzity s Pittsburghom. Navštívil som dve významné svetové univerzity - University of Pittsburgh, ktorá je, podobne ako naša Technická univerzita v Košiciach, verejnoprávnou vzdelávacou inštitúciou a potom aj súkromnú univerzitu Carnegie Mellon University. Obe sa pohybujú okolo päťdesiateho miesta svetového rebríčka, patria teda medzi špičku. Kým prvá z nich je orientovaná na oblasť medícíny, spoločenských a humanitných vied, no má aj fakultu technického zamerania, druhá je skôr inštitúciou zameranou na počítačové vedy.

· Poviete nám o svojich postrehoch viac?
Veľmi si vážim, že som mohol jeden celý deň pobudnúť na University of Pittsburgh, na ktorej študuje v bakalárskych odboroch 24 tisíc študentov a v inžinierskom 10 tisíc mladých ľudí. Stretol som sa s jej rektorom Markom A. Nordenbergom, absolvoval niekoľko mítingov s veľmi ústretovými ľuďmi ochotnými spolupracovať. Zaujímala ma, okrem iného, oblasť materiálového výskumu, ktorá je veľmi blízka tak U. S. Steel, ako aj našej hutníckej fakulte, potešilo ma, že som tam naďabil na podobnú fakultu akou je u nás Fakulta umení. Na Charnegie Mellon University som sa zasa orientoval na oblasť rečových technológií, rokoval s predstaviteľmi fakulty počítačových vied, pozrel som si všetky významné laboratóriá. Študuje tu 10 tisíc ľudí, ale majú vari trojnásobne vyšší počet pedagógov ako my a desaťnásobne vyšší rozpočet. Záujem o štúdium na tejto škole je veľmi vysoký, vyberajú si len tých najlepších z celého sveta. Utvrdil som sa v jednom. Napriek všetkému aj v USA majú rovnaký problém ako u nás. O štúdium techniky nie je taký veľký interes ako by chceli. Zaujímal som sa tiež o to, aké majú skúsenosti s budovaním a prevádzkovaním univerzitných vedeckých parkov, ktoré začíname budovať aj u nás a majú slúžiť na podporu transferu technológií z univerzity do praxe.

· Ako je to teda? Stavajú spomínané univerzity rovnako na spolupráci s praxou, ako je to u nás na Slovensku?
Spolupráca s praxou je veľmi silná. Pittsburská univerzita je bohatá aj kvôli tomu, že má absolútne perfektnú spoluprácu s medicínskymi a farmakologickými spoločnosťami. Bol som prekvapený modernosťou oboch univerzít, permanentne tam stavajú nové laboratóriá. Treba však povedať, že sa tieto procesy naštartovali aj u nás doma. I naša univerzita dnes hlavne vďaka európskym fondom vyzerá inak ako pred desiatimi rokmi. Kolegovia sa ma po návrate opýtali, čo by som po tom, čo som v USA videl, u nás okamžite zmenil. Povedal som, že nič podstatné, len by som si prial väčšiu zanietenosť našich zamestnancov a študentov pre tie aktivity, ktoré sú teraz na univerzite. A to je budovanie univerzitného vedeckého parku Technicom, s čím súvisí aj zakladanie tzv. start-up firiem s vysokou pridanou hodnotou. Iste, americké školy majú viac financií, ale nad tým netreba lamentovať. Treba využiť súčasnú priaznivú situáciu v oblasti európskych štrukturálnych fondov pre rozvoj univerzity na najbližších desať, pätnásť rokov. Ale sú veci na oboch navštívených univerzitách, z ktorých je možné sa poučiť...

· Videli ste veľa zaujímavých vecí, hovorili s mnohými vysokoškolskými pedagógmi i predstaviteľmi oboch univerzít. Prekvapilo vás niečo?
Dramaticky nie. Predsa len, z pochopiteľných dôvodov sledujeme kam smerujú svetové univerzity, o čo sa od nás všetkých požaduje, aké sú trendy. V Amerike je to ale viac profesionalizované s jasnou cieľovou skupinou, a to je kvalita ich absolventov a pripravenosť na prax. Či už priemyselnú alebo vedeckú. Napríklad výučba na Carnegie Mellon University je v rámci inžinierskeho štúdia založená vlastne len na odborných a vedeckých konzultáciách študentov s profesorom. Na jedného učiteľa pripadá sedem-osem študentov. Veľká časť výučby, a na tom by sme chceli stavať aj v našich podmienkach, prebieha v laboratóriách. Upadajú klasické semináre, cvičenia, ustupujú skupinové prednášky, prenosy informácií jedným smerom.

· S oboma pittsburskými univerzitami sa rysuje veľmi zaujímavá spolupráca. Akých oblastí sa bude dotýkať?
Debatovali sme o nich aj na stretnutí s manažérmi U. S. Steel Košice po mojom návrate na Slovensko. Plánujeme napríklad výmenné pobyty študentov, uvítali by sme blokové prednášky odborníkov z pittsburských univerzít pre našich doktorandov, ich aktívnu účasť na tunajších konferenciách. Veľký potenciál vidíme v príležitostiach, ktoré ponúkajú projekty Steel Park - Kreatívna fabrika a Košice - Európske hlavné mesto kultúry 2013, na ktorých naša univerzita aktívne participuje. Na jeseň tohto roku by sme chceli pozvať zástupcov oboch univerzít do Košíc.

· Spomínali ste, že dvere na stretnutia s predstaviteľmi oboch univerzít vám pomohli otvoriť aj manažéri z U. S. Steel. Navštívili ste i našu pittsburskú centrálu?
Áno. Mal som možnosť vidieť priestory v ktorých najvyššie vedenie United States Steel Corporation sídli. Už na druhý deň po prílete som sa s manželkou zúčastnil na spoločenskej akcii, ktorú pre nás zorganizovali manželia Kiraľvargoví. Stretli sme sa na nej aj s Mary Rintoulovou, manželkou prezidenta U. S. Steel Košice a jednou z ich dcér, prišli tiež David H. Lohr s manželkou, George F. Babcoke a ďalší ľudia, ktorých poznám ešte z čias ich pôsobenia v Košiciach. Bolo to veľmi príjemné posedenie. Príležitosť zaspomínať si na časy minulé i pohovoriť o tom, čo má kto nové, nás potešila.

· Dozvedeli sme sa, že sa vám podarilo dostať v Pittsburghu na hokej...
Vďaka manažérom z vašej pittsburskej centrály sme mali možnosť byť na prvom play off zápase Penguins s New York Islanders. Domáci vyhrali. Bola tam vynikajúca atmosféra a pre nás neskutočný zážitok. Ich nová športová hala má kapacitu 18 700 divákov a samozrejme boli všetky miesta vypredané. Zohnať vstupenku na takéto zápasy, ako sme sa dozvedeli, a k tomu ešte na play off, je takmer nemožné. Prišiel som k záveru, že pre ľudí výsledok zápasu je síce dôležitý, ale nie tak, ako zábava okolo tohto športu. A čo sa nedalo nevšimnúť? Nepočul som, aby počas zápasu niekto pískal na svojich hráčov. U nás, v Steel aréne, ak sa niečo Košičanom nepodarí, sa hneď ozýva piskot. Tam je to o športe, o zábave, o fandení.