Rozhodnutie Európskej komisie znížiť objem emisií oxidu uhličitého oproti pôvodnému návrhu Národného alokačného plánu SR o 14 percent zamestnancov košickej oceliarskej
spoločnosti znepokojuje. O negatívnych dopadoch tohto rozhodnutia nepochybujú.
· Pavel ORSZÁG, ved. odd. riadenie výroby a distribúcie energií, DZ Energetika:
Nie je to pre nás dobré rozhodnutie. Pre podnik by to mohlo znamenať zníženie výroby, a tým nemyslím len elektrickej energie.
· Ján KOLARČÍK, výrobno - technický námestník, DZ Energetika:
Pre Slovensko je nešťastím, že sa vyjednávania o emisných kvótach skončili tak, ako sa skončili. Treba protestovať a obnoviť rokovania. Slovenská republika by mala mať
bojovnejších a erudovaných zástupcov, ktorí poznajú aktuálnu situáciu slovenského priemyslu i to, aké sú možnosti reštrukturalizácie. Myslím si, že Slovensko je slabo pripravené na také veľké
investície, aké si sprísnenie Kjótskeho protokolu vyžaduje. Je nemysliteľné, aby Európska komisia v tejto etape rozvoja technológií postupovala tak prísne najmä voči novým členským a pristupujúcim
krajinám, ktoré prechádzajú zložitým procesom transformácie. Príkladom by mali ísť bohaté krajiny Anglicko, Nemecko, Francúzsko, tam však nevidím veľké snaženie.
Je však tiež pravda, že zo strategického hľadiska, aj voči budúcim generáciám, musí aj slovenský priemysel urobiť určité ústretové kroky. Naša energetika pripravuje
vedeniu oceliarskej spoločnosti návrh, ako aspoň čiastočne vyjsť v ústrety Kjótskemu protokolu a pritom neohroziť zamestnanosť. Navrhujeme nahradiť dva uhoľné kotly zariadeniami na využitie zemného
plynu. Realizácia tohto alternatívneho riešenia by si vyžiadala výstavbu potrebných zariadení, čo by trvalo dva až dva a pol roka.
· Milan FEDOROV, riaditeľ DZ Koksovňa:
Je to pre nás negatívum, ktoré môže obmedziť zvyšovanie výrobnosti U. S. Steel Košice so zápornými dopadmi na ekonomiku firmy a tým aj na uspokojovanie potrieb našich
zamestnancov. Vláda by mala v prvom rade obhajovať záujmy veľkých firiem a na rokovaniach s Európskou komisiou by ich mala presadzovať. Nižšie kvóty nebudú mať dopad len na košickú oceliareň, ale
aj na ostatné podniky, energetiku nevynímajúc. Mohlo by to znamenať napríklad aj to, že budeme nakupovať drahšiu elektrickú energiu v Nemecku alebo Rakúsku.
Pokiaľ ide o našu koksovňu, veľké možnosti na znižovanie emisií oxidu uhličitého nevidím. Určitým riešením by mohlo byť premurovanie hlavových častí komôr koksárenskej
batérie č. 3, čo by sa odrazilo na zlepšení spaľovacích procesov. Túto akciu plánujeme začať v roku 2007. Naše koksárenské batérie majú dvadsať a dvadsaťjeden rokov a nie je mi známe, že by sa
uvažovalo o zvýšení výroby koksu. O určitom negatívnom dopade by sa dalo hovoriť iba v tom prípade, ak by akcionári mali záujem zvyšovať výrobu.
S radosťou vás informujeme o prípravách na 28. Zimné športové hry U. S. Steel Košice.