Prvý tohtoročný slávnostný večer jubilantov oceliarskej spoločnosti

Košický Spoločenský pavilón sa po roku znovu zaplnil jubilujúcimi železiarmi. V uplynulý piatok patrila modro - biela sála odetá do stoviek balónov koksárom, vysokopeciarom, oceliarom a energetikom. Večierok v prítomnosti partnerov patril všetkým dvesto zamestnancom, ktorí odpracovali v prevádzkach spoločnosti tridsať, tridsaťpäť a štyridsať rokov.

Poďakovať sa kolegom za vernosť firme prišiel prezident U. S. Steel Košice David H. Lohr s manželkou a ďalší vrcholoví manažéri spoločnosti spolu s odborovými predákmi na čele s predsedom Rady odborov OZ METALURG U. S. Steel Košice Mikulášom Duľom.

"Ďakujem vám za dlhoročnú prácu pre železiarne a gratulujem k vašej oddanosti profesii," prihovoril sa oslávencom prezident. "Ďakujem tiež vašim rodinám a životným partnerom za podporu. V kombinácii s vašou svedomitou prácou ste spravili z firmy úspešnú spoločnosť," zdôraznil. K oceneniu sa pripojil i odborový predák, ktorý hodnotil doterajšie roky od prevzatia železiarní spoločnosťou U. S. Steel ako roky prosperity.

Ako spomienku na odpracované roky si jubilanti prevzali ďakovné listy a pamätné medaily. Jubilantky s tridsaťpäťročnou praxou a jubilanti so štyrmi desiatkami rokov prežitými v hute si prevzali aj náramkové hodinky s vygravírovaným rokom svojho pracovného výročia.

Z divízneho závodu Energetika to boli Helena Eliášová, Michal Bortník, Milan Husár, Milan Jelč, Štefan Kolumber, Július Mizák, František Šamo, Ladislav Trembecki a Ján Trocha. Koksovňu reprezentovali medzi najdlhšie pracujúcimi Anna Ráczová, Jaroslav Droppa, Emil Fiľko, František Kollár, Andrej Kuľbaga, Ján Kuľha, Štefan Macák, Michal Pillár, Gregor Pinčák, Jozef Staš, Marián Švec a Štefan Židovský. V Oceliarni Anna Čajková, Darina Gablerová, Alexander Cerula, Ján Hurný, Mikuláš Martiček, Jozef Parnica a Milan Raffáč. Najdlhší potlesk sály patril Márii Farkašovej z divízneho závodu Vysoké pece, ktorá si v tomto roku pripomína štyridsať rokov od chvíle, čo nastúpila do železiarní. Rovnaký počet rokov si odkrútili aj Jozef Cingeľ, Pavol Fecura, František Huňady, Ladislav Kočiš, Ivan Mlynský, Milan Sedlák, Juraj Stolár a Ján Šalapa. Ďakovný list a poukážky na rekreáciu si prevzal tiež Ján Pihulič, ktorého nedávno vyznamenal v Banskej Štiavnici minister hospodárstva SR Ľubomír Jahnátek pri príležitosti Dňa baníkov, geológov, hutníkov a naftárov vyznamenaním Za pracovnú vernosť.

"Do železiarní som prišla po skončení základnej školy v roku 1966," zaspomínali sme si s Máriou Farkašovou. "Na brigádu a už som ostala. Pochádzam zo sedemnástich detí, štyria nežijú. V železiarňach pracoval môj otec a huta dávala obživu i všetkým súrodencom. Začínala som v oblasti údržby ako svačinárka. Od svojich osemnástich rokov som vysokopeciarkou. Po celý čas som pracovala na rudisku pri dopravných pásoch, teraz približne rok a pol som manipulačnou robotníčkou, čo znamená, že mám na starosti skládku na rudisku. Či som niekedy chcela odísť? Nie som z tých, ktorí by často menili miesto. Robota, nech to znie akokoľvek čudne, sa mi páčila a čo zavážilo najviac, bol náš kolektív. Boli sme veľmi dobrá partia, žili sme ako jedna rodina, vedeli sme o sebe všetko. Rozumeli sme si, a to sa ťažko odchádza. Z tých, ktorí sme spolu začínali, ostali už len Ján Šalapa a majster Ladislav Výrostko. Aj oni by určite potvrdili, ako veľmi sa zmenila za tie roky práca pri pásoch. Ja si spomínam najmä na závaly, keď sme museli zobrať lopaty do ruky a odstraňovať materiál alebo na prašnosť, ktorá je už dnes minulosťou."

Podobné príbehy nosia so sebou aj mnohí iní železiari, ktorí svoje životy na dlhé roky spojili s hutou. Všetci sa veľmi pekne vyjadrujú o spolupracovníkoch, majú radi svoju prácu a iba ťažko sa s ňou lúčia. Viacerí v piatok konštatovali, že desiatky rokov uleteli prirýchlo a je im ľúto, že sa blíži čas rozlúčky... Do dobrej nálady ich dostalo vystúpenie obľúbenej hudobnej skupiny Drišľak a o prekvapenie sa postarala originálna magic show v podaní umelcov z Českej republiky. Do tanca hrala hudobná skupina Maršal.