Jozef Lakatoš ďakuje kolegom za finančnú pomoc i morálnu podporu

Dlhotrvajúce dažde a zosuvy pôdy v Nižnej Myšli obrátili život Jozefa Lakatoša, predáka a koordinátora v prevádzke Údržba dcérskej spoločnosti Refrako doslova naruby. Tak ako mnohým obyvateľom obce, ktorá bola donedávna známa skôr bohatými archeologickými vykopávkami. Ich príbehy chytajú za srdce, nútia človeka rozmýšľať o ľudskej spolupatričnosti, odhodlaní a viere, sile nevzdávať sa ani v tých najťažších životných chvíľach, vzchopiť sa a ísť ďalej...

"Už niekoľko dní pred samotným zosuvom pôdy isté indície naznačovali, že niečo nie je v poriadku. Poruchy obecného vodovodu, plynovodu, niekoľko naklonených elektrických stĺpov, potrhané káble... Brali sme to na vedomie, ale nikto ešte netušil, že toto je iba začiatok, predzvesť niečoho strašného a nevídaného..."

Až prišla osudná noc. Asi okolo druhej hodiny nad ránom zobudil rodinu Jozefa Lakatoša obrovský buchot na vchodové dvere. So strachom v hlase na nich volali susedia i starosta... Už vtedy nevedeli otvoriť dvere ani do domu, ani na garáži. Aby sa dostali von, museli vykopnúť zadné vchodové dvere. "Elektrina samozrejme nefungovala, takže aj naša evakuácia prebiehala len pri jednej sviečke. A pri nej bolo v dome počuť praskanie obkladačiek, omietok i samotných múrov." V očiach ľudí, ktorí už boli na ulici, sa zračila strašná zúfalosť, bezradnosť, nešťastie. Tušili, že prichádzajú o jednu z najdôležitejších a najcennejších hodnôt vo svojom živote - o svoj domov... Rinčanie okenných skiel, nakláňanie stromov a stĺpov, pukanie strešných krytín a múrov. Pre nezainteresovaného je ťažké si tú skazu čo i len predstaviť. Pohľad na ňu možno prirovnať ku katastrofickému filmu.

"Nepotrebovali sme vyjadrenie žiadneho odborníka na to, aby sme pochopili, že náš dom nebude už nikdy viac obývateľný, že sa celoživotná práca celej rodiny v priebehu niekoľkých hodín premenila na nepoužiteľnú takmer zrúcaninu. Neskôr nám to statik len potvrdil. S tým, že náš dom bude treba čo najskôr zbúrať."

Nepriaznivý osud toho Lakatošovcom nadelil ešte viac. Len pred niekoľkými mesiacmi daroval Jozef svojmu synovi pozemok, na ktorom si už aj začal stavať svoj dom. Už ho nedokončí. Zosuv pôdy naklonil celú stavbu na jednu stranu. Je odpísaná... Ak príde rodina v priebehu niekoľkých hodín nie vlastným zavinením o dva domy, to už je naozaj silná káva. Pre kohokoľvek.

"Tomu, čo sa stalo, dodnes neveríme. Hádam sa raz zobudíme a tento strašný sen sa skončí. Pred pätnástimi rokmi sme na našom pozemku zbúrali starý dom, pustili sa do úpravy priestorov. S cieľom užiť si ich s manželkou, keď budeme na dôchodku. Presne tak, ako sme si to vysnívali. Investovali sme do svojho sna všetok náš voľný čas a peniaze. Až sme sa v tomto roku dostali do fázy, keď sme si povedali: už iba jedna vec a bude to hotové. Stačilo položiť jeden pás zatrávňovačov, ktoré sme si kúpili iba mesiac pred katastrofou. Tešil som sa na už iba bezstarostné kosenie a strihanie živého plotu..."

Prvé dni po katastrofe prichýlil Lakatošovcov v Nižnej Myšli švagor. "Ale keďže každý potrebuje svoje vlastné súkromie, ihneď sme sa pustili do hľadania vlastného bývania. Verte, je veľmi ťažké opúšťať rodnú hruď po päťdesiatich ôsmich rokoch..." S pomocou známych sa im pomerne rýchlo podarilo nájsť do podnájmu starší dom v susedných Bohdanovciach, kde sú doteraz. Neustále premýšľajú čo ďalej, akou cestou sa uberať, aby sa čo najviac priblížili k tomu, čo mali pred smutne pamätnými dňami. "Určite sa nevzdávame, snažíme sa čo najviac vzdorovať tejto ťažkej a zložitej situácii."

Vraví sa, že kto nezažije, nepochopí. Našťastie, väčšinu z nás schopnosť empatie neopustila. Na vlastnej koži sa o tom presvedčil aj Jozef Lakatoš, keď sa napokon vrátil do práce. "Bol som veľmi milo prekvapený. Kolegovia na pomoc mojej rodine zorganizovali finančnú zbierku, čo nám pomohlo zmierniť škody, ktoré sme utrpeli. Všetkým veľmi ešte raz ďakujem. I za morálnu podporu, ktorej sa nám dostalo."