Technik strojnej údržby v divíznom závode Obalová vetva Peter Dutko sa upísal hydraulike

Pracovať štyridsaťjeden rokov pre hutu si zaslúži uznanie. A ocenenie. Dostalo sa ho aj Petrovi Dutkovi, technikovi strojnej údržby divízneho závodu Obalová vetva. Na návrh zamestnávateľa a odborovej organizácie mu na tohtoročných oslavách Dňa baníkov, geológov, hutníkov a naftárov v Banskej Štiavnici udelil minister hospodárstva SR Ľubomír Jahnátek rezortné vyznamenanie - Čestný odznak za pracovnú vernosť.

Aj keď ubehlo už toľko rokov, stále má v živej pamäti 20. september 1968. S výučným listom inštalatéra v ruke nastúpil do valcovní, o rok začal navštevovať večernú strojnícku priemyslovku. Svoje začiatky vo fabrike viaže k valcovacím tratiam, kde pôsobil osem rokov. Spolu s ďalšími kolegami mal na starosti obsluhu palmového hospodárstva. Tvrdá a... špinavá robota. "Vtedy sa emulzie a palmové oleje využívali pri valcovaní tenkých obalových plechov. Už to dávno nie je pravda," spomína na roky minulé. Neskôr pôsobil ako peciar, potom i v úlohe predáka na dynamolinkách. Vždy ho však ťahalo robiť niečo tvorivé, čosi, nad čím treba premýšľať, dať zabrať mozgovým závitom. "Práca v prevádzke sa mi zdala byť monotónna. Človek sa niečo naučí a potom už prichádza rutina." Prešiel na rannú zmenu. V tom období začali v Studenej valcovni vznikať realizačné tímy, ktorých úlohou bolo zveľaďovať pracovné prostredie a potom i modernizovať jestvujúce technologické zariadenia. Peter Dutko využil ponuku a pridal sa k nim. Najprv dostali nové šaty šatne, sprchy, jedálenské kútiky. "Neskôr prišla na rad realizácia rôznych nápadov na zlepšenie technológie. Vtedy vznikol aj unikát, ktorý na valcovacích tratiach doteraz funguje. Gravitačný dopravník na zvitky. Jeho autorom bol Rus, inžinier Moroz, bývalý letecký konštruktér."

Práca to bola zaujímavá. Keď sa asi po desiatich rokoch skončila, pridal sa Peter Dutko k údržbárom. Aj keď to nebolo hneď. S úsmevom spomína na to, ako vtedy poniektorí údržbári podceňovali prácu operátorov. Nevedia nič, len stláčať gombíky, vraveli. Nikdy sa s ich názormi nestotožnil. "Nezáleží na tom, čomu sa človek vyučil, ale na tom, čo je v ňom, čo dokáže a ako tvrdo na sebe pracuje."

Bavila ho hydraulika. "Aj preto, že práca okolo nej je tak trocha špecifická. Vymyká sa z bežnej údržbársko-zámočníckej roboty. Treba pri nej špekulovať, ak je problém, nevidíte do neho hneď, je to niečo podobné ako s elektrinou." Prešiel nejaký čas, kým sa mu podarilo naplno venovať tejto činnosti. Dokonca v čase atomizácie železiarní, keď hydraulická činnosť prešla pod inú firmu, odišiel z huty za ňou. Koncom deväťdesiatych rokov sa do fabriky vrátil. Do vtedy už fungujúceho takzvaného malého U. S. Steel. V divíznom závode Obalová vetva pracuje doteraz. Robí to, čo má rád.