Zaspomínať a zabaviť sa prišlo bezmála dvesto jubilantov zo štyroch divíznych závodov

Slávnostne vyzdobená kinosála Spoločenského pavilónu patrila minulý týždeň v piatok podvečer, 13. októbra 2006, už po druhýkrát v tomto roku jubilantom oceliarskej spoločnosti. Spolu so životnými partnermi a partnerkami sa tu stretli železiari, ktorí fabrike venovali kus svojho života a v divíznych závodoch Studená valcovňa, Teplá valcovňa, Expedícia a Zušľachťovne odpracovali 30, 35 a niektorí aj úctyhodných 40 rokov.

Poďakovať sa im všetkým za ich dlhoročnú prácu a vernosť náročnému hutníckemu povolaniu prišiel prezident spoločnosti U. S. Steel Košice David H. Lohr spolu s viceprezidentom pre výrobu Richardom E. Veitchom a viceprezidentom pre pracovné vzťahy a motiváciu Martinom Pitorákom, riaditeľmi divíznych závodov a predstaviteľmi odborovej organizácie. Úvod večera patril oceňovaniu. Hutníkom, ktorí dovŕšili 40-ročné pracovné jubileum a hutníčkam, ktoré odpracovali v podniku 35 rokov, osobne zablahoželal prezident spoločnosti David H. Lohr a spolu s ostatnými hostiteľmi im odovzdal pamätné medaily a ďakovné listy. Spomienkou pre každého z nich na túto slávnostnú chvíľu bude aj hodnotný darček - náramkové hodinky. Ocenenie si tiež prevzal predák divízneho závodu Teplá valcovňa Štefan Urban, ktorému minister hospodárstva SR udelil pri príležitosti Dňa baníkov, geológov, hutníkov a naftárov vyznamenanie za vernosť, obetavosť, vynikajúcu prácu a kvalitné plnenie pracovných úloh.

Potom sa už rozkrútila dobrá zábava, o ktorú sa, ako už tradične, postaral najprv populárny Drišľak a potom hudobná skupina Maršal. Tá hrala do tanca až do neskorých nočných hodín.

"Aké zmeny považujem za najmarkantnejšie?" zamyslel sa Jozef Lacko, ktorého sme oslovili počas večera. "Nuž ťažko hovoriť. Kolektív bol kedysi akýsi družnejší... No robí sa nám lepšie, väčší dôraz sa kladie na bezpečnosť, predtým tomu tak nebolo. Aj pracovné podmienky sú na vyššej úrovni, s tými minulými sa to nedá ani porovnať," zhodnotil situáciu jubilant, ktorý v Studenej valcovni začínal pred štyrmi desiatkami rokov a ktorý svojmu povolaniu sústružníka v brusiarni valcov ostal verný rovnako dlhý čas. Pomaly sa už chystá na zaslúžený odpočinok. "Roky sú roky, už sa mi aj žiada," konštatoval a dodal, že na dôchodku sa určite nudiť nebude. Roboty je stále dosť, aj doma. Peter Bučko, mechanik meracej a regulačnej techniky, má na svojom "konte" už tiež štyridsať rokov práce pre fabriku. Začínal v Teplej valcovni, ešte pred nástupom na základnú vojenskú službu. Po nej sa do fabriky vrátil, no už na Studenú valcovňu. Odvtedy prešiel všetkými jej prevádzkami, dnes je z neho inšpekčný mechanik. Robotu si pochvaľuje, aj keď je na ňu menej ľudí než v minulosti. Aj technika je modernejšia, vyžaduje si viac kumštu. Zajačie úmysly nikdy nemal. "Nikdy som neuvažoval, že z fabriky odídem, robota a technika ma stále bavili, už od samého začiatku," dodal na záver.