Vysokoškolákom sa letná stáž vo fabrike pozdáva
Tridsať vysokoškolákov vymenilo chvíle prázdninového letného leňošenia za dva mesiace stáže v košickej oceliarni. Vravia, že neľutujú. Aké sú ich doterajšie skúsenosti? Čo si na stáži najviac cenia? Ako ich prijali ostrieľaní hutníci a ako sa medzi nimi cítia? Opýtali sme sa troch z nich.
Každý deň je pre mňa novou výzvou
Poslucháč Fakulty elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach Ľuboš Straka zarezáva v studenej valcovni na elektroúdržbe. Pracovisko si pochvaľuje. „Som ešte stále len nováčik, ale kolegovia sú ku mne veľmi ústretoví a vždy radi pomôžu, ak mám nejaký problém. Ako vyzerá môj pracovný deň? Každé ráno sa hlásim u mentora, je ním predák Ján Nastasič, od ktorého dostávam úlohy. Práca elektrikára ma vždy bavila a tak ku každej úlohe pristupujem nielen so zodpovednosťou, ale i s radosťou,“ mieni a chváli svojho mentora za to, že postupne dostáva priestor v každej pracovnej činnosti a že sa z neho ako diváka stáva krok za krokom plnohodnotný člen tímu. A čo ho vo fabrike prekvapilo? „Určite vysoká úroveň bezpečnosti práce, ktorou je spoločnosť U. S. Steel známa nielen na Slovensku. Bezpečnostná päťminútovka a bezpečnostný míting poskytujú veľa užitočných rád, ktoré sa dajú využiť nielen na pracovisku, ale aj v domácnostiach.“ Ľuboš si pochvaľuje i tréningy manažérskych zručností, ktoré sú pripravené nielen vo forme prednášok, ale aj aktívnou a hravou formou. „Odnášame si z nich oveľa viac než z monotónnych prednášok,“ vraví a nezabudne oceniť lektorov za veľmi dobrú prípravu. „Raz vidieť je oveľa viac, ako stokrát počuť,“ vyzdvihuje príležitosti stáže a dodáva: „Každý deň je pre mňa novou výzvou a skúsenosťou, ktoré ma posúvajú o úroveň vyššie.“
Školenia sú super
Budúci hutnícky inžinier Vladimír Kasarda sa ráno „nahodí“ do pracovného mundúru, nakalibruje dräger a ide medzi oceliarov. Deň od dňa sa líši v závislosti od konkrétneho pracovného miesta. Či už je to velín na ZPO, kyslíkové konvertory, úpravňa brám alebo príprava medzipanví. „Veľa sa pýtam, robím si poznámky a snažím sa pochopiť proces výroby a logistiky z pohľadu zamestnanca. Chcem do toho vidieť a mať prehľad o oceliarni od A po Z,“ konštatuje a vyzdvihuje ústretovosť svojho mentora Róberta Tótha. „Dbá, aby som počas stáže prešiel čo najviac pracovísk, dokonca som sa raz zúčastnil aj stretnutia vo War Room-e, čo považujem za dobrú skúsenosť. Predstavoval som si ho úplne inak, povedzme, že viac formálnejšie. Ostal som trochu zaskočený, taký „stand up“ som naozaj nečakal...“ Vlado má v rámci stáže možnosť pracovať na praktickej časti svojej diplomovky. Zameraná je na úpravu dna medzipanvy, ktorá prinesie zmenšenie hmotnosti oceľového zliatku po ukončení liatia. „Väčšinu času teda trávim monitorovaním tejto upravenej medzipanvy. Sledujem parametre liatia, hmotnosti zliatkov i samotný proces prípravy medzipanvy na liatie,“ konkretizuje aktuálnu aktivitu. A tie ostatné? Rovnako ako jeho predchodca, no možno ešte razantnejšie tvrdí, že tréningy manažérskych zručností mu dávajú strašne veľa. „Je to tá najlepšia časť celej stáže. Nepreháňam. V škole by som sa k takým kvalitným a profesionálne podaným vedomostiam nedostal. Školenia sú super hneď z niekoľkých dôvodov. Každé je iné, obohacujúce, zišli sme sa dobrá partia stážistov a aj naši školiaci sú úžasní ľudia. Každého to baví. Aj nás, aj ich, niet čo dodať.“ Prezrádza ešte, že na stáži si asi najviac cení možnosť „siahnuť si na to“, vidieť jednotlivé agregáty zblízka, komunikovať či už s majstrami alebo robotníkmi. Každý mu má čo ponúknuť. „To sa nedá porovnať s nákresmi schém v knihe a slovným popisom. V škole mávame exkurzie, ale to je len taká kvapka v mori oproti tomu byť tu a vidieť, ako veci fungujú v praxi.“
„Recepty“ na kamerový inšpekčný systém
Juraj Růža študuje „strojárinu“. Na možnosti stážovať v košickej oceliarni si najviac cení to, že robí niečo pre seba, že získava nové skúsenosti. A nezabudne vyzdvihnúť prístup všetkých ľudí, ktorí sa o stážistov vo fabrike starajú. Vrátane svojho mentora Ľuboša Valkošáka a dočasných kolegov v divíznom závode Zušľachťovne a obalová vetva. „Vidieť, že je tu výborný kolektív ľudí, ktorý ťahá za jeden povraz,“ chváli valcovačov. A nielen ich. „Keďže v súčasnosti pracujem na kamerovom inšpekčnom systéme, ten majú na starosti najmä kvalitári, v kontakte som aj s inžinierom Karolom Majancsikom, ktorý mi zadáva prácu a s ochotou všetko vysvetlí. Kamerový inšpekčný systém na linkách EC 1 a EC 2 je aktuálne nastavený tak, že sníma všetky chyby na zvitku. Aj tie najmenšie, ktoré nepredstavujú problém. Cieľom je systém nastaviť tak, aby snímal len vážne chyby,“ vysvetľuje Juraj. „Zatiaľ je mojou úlohou tvoriť v Exceli „recepty“, aby sa v prípade zmeny nejakej hodnoty v danom nastavení kamerového inšpekčného systému vedelo, kedy došlo k zmene, aká hodnota bola zmenená a tiež prečo k zmene došlo.“ Vo fabrike, podotýka, ho nič výrazne neprekvapilo. Len ho možno ako študenta automobilovej výroby trochu sklamalo, že U. S. Steel Košice nedodáva vo väčšej miere pozinkované zvitky pre automobilový priemysel, hlavne čo sa týka použitia na povrchové dielce áut. Aj on chváli príležitosť absolvovať manažérske tréningy. „Aj vďaka prezentačným zručnostiam som pochopil, že niekedy som až zbytočne sebakritický... Teším sa na každý tréning.“
