Stretnutie dôchodcov - bývalých oceliarov

Bezmála tristo dôchodcov - oceliarov prijalo pozvanie odborovej organizácie a vedenia divízneho závodu na tradičné stretnutie s bývalými zamestnancami. Podujatie sa uskutočnilo minulý týždeň vo štvrtok 6. októbra v Jumbo centre. Do estrádnej sály si to namierili aj dvaja Kolesárovci. Otec a syn. K pánovi Samuelovi, ktorý je na dôchodku od roku 1986, pribudol tento rok aj syn Jozef. Starší Kolesár bude mať o mesiac osemdesiat rokov, hádal by mu ich však málokto. V železiarňach si odkrútil dvadsať rokov ako elektrikár. "Ako hydrostavák som železiarne staval a potom som v nich aj zakotvil," spomínal. "Po celý čas som pracoval v Oceliarni. Ako poruchová služba sme museli byť stále k dispozícii. Najhoršie boli havárie. Stiahli nás do roboty a veru stalo sa, že sme v nej ostali aj tri dni v kuse. Dovtedy, kým sme poruchu neodstránili," dodal s úsmevom. Aj napriek tomu na robotu i kolegov si spomína rád. Škoda len, že si už nestihol užiť vymoženosti, ktoré prišli neskôr.

"My sme pracovali na štyri zmeny, teda sedem dní v robote a dva dni voľna, o piatich, ktoré majú ľudia dnes, sme ani nechyrovali. Teraz majú vždy po piatich dňoch práce tri alebo štyri dni voľna. A dnešné platy, to je tiež iné..." Dni zaslúženého oddychu si užíva. Rád zájde do záhradky, stretáva sa s kamarátmi pri mariáši. Len ich, posmutnel, akosi ubúda. "Zo šiestich z bývalej partie v robote žije už iba jeden." Vzápätí však šibalsky s úsmevom dodal: "Ale teší ma, že som bol kolegovi, môjmu bývalému učňovi, nedávno na rozlúčke, ktorú organizoval pri odchode do dôchodku..."

V otcových šľapajach sa vydal i syn, ktorý pracoval v Oceliarni od roku 1971 do konca mája tohto roku. S hutou sa mal možnosť zoznámiť už ako študent elektrotechnickej priemyslovky, keď do nej chodieval brigádovať. "Nakoniec som v hute aj zakotvil natrvalo ako elektrikár. Veľa sa toho za tých viac ako tridsať rokov, ktoré som v Oceliarni prežil, zmenilo. Zariadenia sú modernejšie, menej poruchové." Ako to v divíznom závode vyzerá dnes, čím žije jeho tisíc šesťstočlenné osadenstvo, to sa seniori dozvedeli od najkompetentnejších. Do plnej sály medzi bývalých kolegov prišli riaditeľ divízneho závodu Anton Kántor, predseda odborovej organizácie Tibor Andaházy i vedúci všetkých štyroch prevádzok Oceliarne - Marcel Borgoň, Peter Mokrý, Miroslav Češelka a Peter Dubec.

Odborový predák hovoril o situácii v zamestnanosti, možnostiach odchodu do predčasného dôchodku, vývoji miezd. Riaditeľ zasa o organizačných zmenách, výsledkoch vo výrobe, investičných akciách, ale i o dobrých výsledkoch v oblasti bezpečnosti práce. V tomto roku majú na konte dva evidované úrazy, žiadny z nich si nevyžiadal ani deň práceneschopnosti. Je to obrovský úspech celého kolektívu, pochválil svojich. Dôchodcovia s uznaním kvitovali aj informácie o tom, čo všetko robí firma na zlepšenie pracovného a životného prostredia. Pri týchto slovách viacerí poznamenali, že by sa veru radi pozreli do fabriky na staré miesta, kde roky pracovali.