Na Jedlíkovej priateľské stretnutie bývalých kolegov
Šesťdesiate roky, ktoré sú späté so začiatkami košických železiarní, sú pre väčšinu z nás už minulosťou patriacou histórii. Nie však pre našich predchodcov. Už štvrtý
rok po sebe si chvíle v hute spred takmer piatich desaťročí sprítomňujú prví zamestnanci fabriky spolu s bývalými "investičákmi", ktorí sa stali súčasťou veľkej rodiny železiarov neskôr, do roku
1980, na spoločných stretnutiach. Miestom tohtoročného zrazu, ktorý pripravila Eva Linselová, rodená Kočišová, za výdatnej pomoci Zuzany Polákovej, rodenej Tudošovej, sa v uplynulý piatok, 14.
septembra, stal, rovnako ako doteraz, Študentský domov Technickej univerzity na Jedlíkovej ulici v Košiciach.
"Záujem o stretnutie bol aj v tomto roku veľký. Prihlásilo sa viac ako sedemdesiat bývalých železiarov," uviedla organizátorka E. Linselová.
"Ide o ľudí, ktorí fabriku budovali a boli pri jej prvých krokoch. Žiaľ, každý rok strácame niekoho z okruhu známych a tak sú tieto stretnutia vzácnou chvíľou vidieť sa a na chvíľu omladnúť,
zaspomínať si na staré časy." Najstarším pamätníkom bol bezpochyby 92-ročný Miroslav Brožek. Na dôchodku je od roku 1978. "Pracoval som na investičnom oddelení
voda a kanalizácie. Budovali sme úpravňu vody, kanalizáciu... Teším sa, že môžem vidieť známe tváre, že si zaspomíname na mladosť. O súčasnosti firmy nemám už veľa informácií, ak prosperuje, som
len rád," dodal s uznaním.
Medzi bývalými hutníkmi sme nemohli prehliadnuť bývalého investičného námestníka Jána Tkáča. Stále sa zaujíma o dianie vo fabrike. "Tohtoročné
aprílové stretnutie veteránov som si doslova vychutnal. Bolo zaujímavé vrátiť sa do prevádzok na staré známe miesta. Je pozitívne, že U. S. Steel pokračuje v rozvoji železiarní, čoho
dôkazom je aj výstavba novej pozinkovacej linky." Pre kolegov mal pripravený slávnostný príhovor, v ktorom priblížil históriu hutníctva a železiarstvo na Slovensku, roky výstavby
železiarní v Košiciach a postupné uvádzanie výrobných zariadení do prevádzky. "S fabrikou sme spojili najlepšie roky svojho života a s úctou a pietou si spomíname aj na tých, ktorí už nie
sú medzi nami," povedal okrem iného. "Na riaditeľov doktora Labudu, inžinierov Knížku a Hanka, ale aj na šéfov investičného úseku Majerského či Otta Jirsáka a Júliusa
Kališa..."
Piatkový podvečer, podfarbený hudbou a tancom, patril spomienkam aj na mnohých ďalších kolegov a na spoločné zážitky, ktoré vytvorili priateľstvá trvajúce podnes.