Hovoríme s prezidentom Republikovej únie zamestnávateľov Antonom Jurom
|
· Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR sa rozpadla. Opustili ju vplyvné a finančne silné zväzy, ktoré založili novú stavovskú organizáciu - Republikovú úniu
zamestnávateľov, ktorej ste sa stali prezidentom. Čo bolo dôvodom rozkolu?
K založeniu tohto reprezentatívneho zamestnávateľského zoskupenia nás viedla nespokojnosť niekoľkých vplyvných zväzov s činnosťou Asociácie zamestnávateľských zväzov a
združení (AZZZ), s prácou jej orgánov, nedostatočným spôsobom zabezpečenia ochrany oprávnených práv a záujmov zamestnávateľov, a v neposlednom rade s presadzovaním niektorých partikulárnych
záujmov.
Dlhodobo sme sa pokúšali transformovať AZZZ na modernú zamestnávateľskú organizáciu, čo sa nám, žiaľ, nepodarilo. Ďalšie zotrvanie zväzov v asociácii nebolo možné z
dôvodu uvedenej nespokojnosti, ako aj chýbajúcej samotnej vôle transformovať sa.
· Predstavitelia AZZZ sa nechali počuť, že rozkol oslabuje a poškodzuje stabilné sociálne prostredie a že len silný a jednotný sociálny partner dokáže viac. Aký je váš
názor na toto tvrdenie?
O uvedenom je možné polemizovať. RÚZ však už pri svojom vzniku deklarovala ochotu spolupracovať s AZZZ, ako aj inými podnikateľskými subjektmi, s ktorými máme spoločnú
agendu. Sme pripravení rokovať, avšak v žiadnom prípade nepodporujeme vytvorenie spoločného orgánu s Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení. Primárnymi faktormi však zostávajú vzájomný
rešpekt a pravidlo reprezentatívnosti, od ktorého sa odvíja zastúpenie RÚZ v Tripartite (Rade hospodárskej a sociálnej dohody) a Porade ekonomických ministrov.
· Koho v súčasnosti reprezentuje Republiková únia zamestnávateľov? V súčasnej dobe zastupuje 18 kolektívnych zväzov a združení a 8 individuálnych členov (poznámka:
Združenie predstavuje spoločenstvo viacerých zväzov a individuálnych členov - Združenie priemyselných zväzov). Pre lepšiu predstavu čitateľa je najlepšie uviesť informáciu, že RÚZ v súčasnosti
zastrešuje zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú 350 000 pracujúcich. Tieto spoločnosti pritom už teraz pokrývajú až okolo 67 % HDP krajiny a až zhruba 80 % exportu Slovenska. Uvediem príklady
niektorých významných podnikov, ktoré sú členmi našich zväzov: Slovnaft, SPP, Volkswagen Bratislava, U. S. Steel Košice, ZSNP Žiar nad Hronom, Slovalko, Hornonitrianske bane, Eurotel,
Orange, COOP Jednota Slovensko, TESCO Stores, Bučina a mnoho iných.
· Aké sú jej ciele a zámery?
Prvoradým cieľom RÚZ je chrániť spoločné zamestnávateľské záujmy našich členov, ochraňovať ich práva pred obmedzovaním ich podnikateľských práv a slobôd a zároveň
participovať na procese zlepšovania podnikateľského prostredia.
Chceme zastupovať iba spoločné záujmy všetkých našich členov, nechceme riešiť odvetvové a odborné problémy svojich členov a už vôbec nie ich podnikateľské
zámery.
Republiková únia zamestnávateľov pri ochrane spoločných záujmov svojich členov vychádza z týchto zásad: Každý podnikateľ má mať rovnaké podmienky pre svoje podnikanie.
Nikto nemá byť zvýhodnený ani znevýhodnený oproti iným. Štátne orgány nemajú určovať, ktoré odvetia alebo ktorí podnikatelia majú byť úspešní a ktorí neúspešní. O tom musí rozhodnúť spravodlivá
hospodárska súťaž.
Štátne orgány prostredníctvom svojich opatrení by mali čo najmenej zasahovať do podnikania. Podnikaniu nemajú brániť alebo ho obmedzovať umelé administratívne
prekážky.
Osobitne je pre zdravý rozvoj ekonomiky potrebné, aby nikto - štát ani samosprávne organizácie - nebránili novým subjektom vstúpiť do podnikania. Tiež je potrebné
zabezpečiť, aby sa ekonomika mohla sama rýchlo očisťovať od neúspešných subjektov, t. j. aby existoval funkčný, efektívny a rýchly systém bankrotov.
Základom trhovej ekonomiky sú zmluvné vzťahy. Ekonomika sa môže zdravo vyvíjať len vtedy, ak účastníci trhu môžu slobodne a bez obmedzení vstupovať do zmluvných
vzťahov. Zákony a iné opatrenia štátnych orgánov majú čo najmenej obmedzovať slobodu súkromnoprávnych zmluvných vzťahov. Ekonomika sa môže zdravo rozvíjať len vtedy, ak z nej štátne orgány
neodčerpávajú neprimerane veľa zdrojov. Je preto potrebné, aby sa miera prerozdeľovania prostredníctvom verejných financií znížila a trvale udržiavala na nízkej úrovni. Súčasne je potrebné, aby
hospodárenie orgánov verejnej moci so všetkými záložkami verejných financií bolo zodpovedné a vyrovnané, aby sa nezadlžovali budúce generácie.
Štátne orgány by mali určovaním spravodlivých pravidiel hry vytvárať také prostredie, v ktorom sa darí podnikaniu. Ak štát priamo, či nepriamo, vstupuje do
hospodárskej súťaže ako jej účastník, má prirodzenú tendenciu prispôsobovať a meniť pravidlá hry vo svoj prospech. Je preto potrebná privatizácia čo najširšieho okruhu majetku štátu.
Základom trhovej ekonomiky sú zmluvné vzťahy. Podnikanie nie je možné, ak neexistuje účinný systém vymáhania záväzkov z týchto vzťahov. Je preto nevyhnutné zlepšovať
vymožiteľnosť práva, zvyšovať funkčnosť súdneho systému a systémov mimo súdneho riešenia sporov.
Podnikanie znamená každodenné rozhodovanie s prihliadnutím na všetky známe a nepredvídateľné okolnosti, t. j. aj na existujúcu a budúcu legislatívu. Pre podnikanie je
preto dôležité, aby legislatívne prostredie bolo čo najstabilnejšie a aby jeho budúci vývoj bol koncepčný a predvídateľný.
Aj pri transponovaní legislatívy EÚ do právneho poriadku SR je potrebné zohľadňovať vyššie uvedené princípy. Pri transpozícií predpisov EÚ je spravidla možné
postupovať s istou mierou voľnosti a variantne. Legislatívu EÚ je preto potrebné preberať vždy takým spôsobom, aby vyššie uvedené princípy boli čo najmenej narušené.
· V odborných kruhoch sa stále vedie diskusia okolo otázky reprezentatívnosti oboch spolkov pri rokovaniach s odbormi a vládou v Rade hospodárskej a sociálnej dohody.
Otvorenou ostáva aj ďalšia otázka - kto bude reprezentovať slovenských zamestnávateľov v Európskej únii, kde môže vystupovať len jedna organizácia. Pohlo sa v tejto záležitosti už niečo
dopredu?
Čo sa týka problematiky zastupovania záujmov našich členov nielen v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, ale aj vo všetkých ostatných tripartitných a verejnoprávnych
inštitúciách, sme presvedčení, že to musí byť realizované na princípe reprezentatívnosti. My sme pripravení predložiť vláde informácie o tom, koho zastupujeme, ako sa podieľajú naši členovia na
tvorbe HDP a exportu. Ak to urobí aj AZZZ, vláda bude mať potom jednoduchú úlohu - pomerne rozdeliť posty, ktoré patria jednotlivým zástupcom zamestnávateľov.
Zastupovanie záujmov našich členov v EÚ patrí medzi priority RÚZ.
Máme ambície mať našich zástupcov v UNICE (Medzinárodná organizácia zamestnávateľov). UNICE zastupuje záujmy zamestnávateľov členských krajín EÚ hlavne v oblastiach
týkajúcich sa kvality podnikateľského prostredia, ako je napríklad oblasť daní a vymožiteľnosti práva. Podľa našich informácií môže v UNICE jednu krajinu reprezentovať aj viac zamestnávateľských
organizácií. Naše rokovania o zástupcovi RÚZ v UNICE sa vyvíjajú sľubne. Ďalšou medzinárodnou organizáciou, v ktorej chceme mať zastúpenie, je ILO (Medzinárodná organizácia práce). Na rozdiel od
UNICE, agenda ILO je zameraná viac na problematiku sociálnych a pracovnoprávnych záležitostí. V rámci ILO sa pracuje formou pracovných komisií, ktoré sa zaoberajú širokou škálou problémov.
Republiková únia zamestnávateľov v súčasnej dobe analyzuje, v ktorých pracovných skupinách chceme mať svoje zastúpenie. Podľa našich priorít si vyberieme len niektoré.
Na rozdiel od UNICE, zástupcov do týchto komisií za štátnu správu, zamestnávateľov, ako aj zamestnancov, menuje vláda SR.
· Na Slovensku máme teda dve konkurenčné únie zamestnávateľov. Napriek tomu, nevylučujete vzájomnú spoluprácu?
Ako som už uviedol, budeme sa snažiť o spoluprácu s AZZZ, ako aj inými podnikateľskými subjektami, nie však za cenu straty vlastnej identity a porušenia primárnych
cieľov a zámerov, ktoré viedli k vzniku RÚZ.