Hovoríme s Evou Timkovou, členkou ICF a Slovenskej asociácie koučov
Na rozvoji koučingovej kultúry v spoločnosti U. S. Steel Košice sa už sedem rokov aktívne podieľa Ing. Eva Timková PCC., členka ICF a Slovenskej asociácie koučov. Skúsenej koučke, pod vedením ktorej absolvovali tímový koučing aj manažéri predaja košickej oceliarne, sme položili niekoľko otázok.
Profesionálne koučujete už trinásty rok. Patríte medzi prvých desiatich koučov na Slovensku, ktorí boli medzinárodne certifikovaní a podieľali sa na osvete a vytváraní koučovacieho rámca platného podľa medzinárodných štandardov. Čo považujete za najväčší prínos koučingu?
Záležalo a stále nám záleží na tom, aby sa robilo a predávalo to, čo naozaj koučovaním aj je! Žiadne poradenstvo, trénovanie, terapia, ani mentoring, či tieňovanie. Iba koučovanie. Klientova téma, vnímavé počúvanie, konštruktívne zmysluplné otázky, reflexia a priestor pre klienta. Na jeho uvažovanie, nájdenie súvislostí, priorít, získanie nových pohľadov, možností, postojov, presvedčení. Kroky k zmene. To je zvyčajne najčastejší prínos koučovania. Reálne zlepšenie. Cez komplexné uvedomenie si svojej situácie dôjde zvyčajne k zmene postoja, a to sa potom prejaví na vnútornom nastavení človeka a zmene správania. Ak nájdeme správny motív, dokážeme prejsť aj za hranicu (ne) komfortu.
Oplatí sa teda mať kouča...
Isteže, potvrdzuje to niekoľko faktov. V rámci Medzinárodnej federácie koučov (ICF) máme k dispozícii výsledky z výskumov o dôvodoch a účinku koučovania od koučovaných klientov. Na prieskume sa podieľalo spolu 2 165 koučovaných zo 64 krajín. Podľa výskumu z globálnej štúdie, ktorú ešte v roku 2009 pre ICF urobili a vyhodnotili spoločnosti Association Resource Centre Inc. a PricewaterhouseCoopers LLP, najčastejšími prvotnými dôvodmi na vyhľadanie kouča boli identifikované rozvojové potreby, ako: pracovné príležitosti (15 %), podnikanie a manažment (14 %), posilnenie sebavedomia (13 %), medziľudské vzťahy (11 %), lepšia vyváženosť práca/osobný život (10 %), pracovný výkon (8 %), komunikačné zručnosti (5 %), zdravie (6 %), efektivita práce tímu (5 %), osobná organizovanosť (6 %), korporačná kultúra (2 %), osobná vízia, zmysel života (2 %), finančné a investičné plánovanie (1 %) a ďalšie témy (2 %). Respondenti boli ďalej oslovení, aby zhodnotili účinok koučovacích stretnutí a ich pozitívny vplyv na zmeny v rôznych oblastiach, ktoré vnímali ako súvisiace s ich koučovaním, pričom nemuseli byť primárnou témou, ktorú riešili. Zaujímavé je, že dôvody, ktoré uviedli koučovaní na začiatku ako svoju najčastejšiu motiváciu na vyhľadanie kouča, boli vo veľkej miere vyhodnotené ako koučovaním najvýraznejšie ovplyvňované. Koučovaní mali tiež ohodnotiť vplyv koučovania na všetky oblasti, v ktorých zaznamenali pozitívny posun. Výsledky? Tu sú: posilnenie sebavedomia (80 %), medziľudské vzťahy (73 %), komunikačné zručnosti (72 %), pracovný výkon (71 %), lepšia vyváženosť práca/osobný život (70 %), zdravie (67 %), pracovné príležitosti (63 %), osobná organizovanosť (62 %), podnikanie a manažment (61 %), efektivita práce tímu (57 %), korporačná kultúra (38 %) a finančné a investičné plánovanie (27 %).
Zhrnula by som to tak, že keď niekto pracuje spolu s koučom na konkrétnej téme, na niečom, čo chce prioritne zmeniť, pozitívna zmena sa veľmi často udeje súčasne aj v ďalších oblastiach. Potvrdzujú to často aj koučovaní, s ktorými pracujem dlhodobejšie.
A vaše osobné skúsenosti?
Spomeniem konkrétnu situáciu, keď som sedem mesiacov koučovala aj jedného top manažéra medzinárodnej spoločnosti. Nazvime ho Peter. Zastrešoval špeciálnu oblasť činností v rámci Slovenska. Koučovanie dostali vtedy všetci vedúci manažéri ako povinnosť v rámci rozvoja. Nie je to práve najlepšia východisková poloha, ale aspoň dostali možnosť vybrať si kouča. Témy, na ktorých sme pracovali, boli rôzne. Na začiatku chcel Peter zistiť, ako si usporiadať čas tak, aby mal menej stresu. Neskôr otvoril tému, ako sa vysporiadať so stropom v kariére. S rozvíjajúcou sa dôverou sme postupne išli do hlbších tém. Na rad prišiel aj jeho pocit vyhorenia a nespokojnosť so vzťahmi s nadriadeným a niektorými kolegami. Na konci stretnutí, bolo ich desať, som sa Petra v rámci spätnej väzby a vyhodnotenia našej spolupráce pýtala na viacero vecí.
Tušili ste, aké odpovede dostanete?
Nie, som nastavená tak, že nemôžem vedieť, aká odpoveď príde. S jeho súhlasom som si rozhovor nahrala, a tak spomeniem niektoré časti jeho odpovedí. Na otázku, čo bolo najviac inšpiratívne a aké zmeny si uvedomuje, uviedol: „Bolo viacej vecí... Pri každom stretnutí sme spolu niečo odkryli. Sám si človek spätne uvedomí „cyklenie“ v zmýšľaní, ako sa sám hrabe v tom istom. Získal som nové, iné pohľady a uvedomil som si, že sa z toho dá vyjsť jednoduchšie. Nekomplikovať veci. Pochopil som, že večne sa sťažovať, vyhovárať alebo hľadať chyby v okolnostiach nemá zmysel. Nadobudol som uvedomenie, že zásadná zmena musí prísť zvnútra človeka. Zamerať energiu na to, čo dáva zmysel a nehrabať sa v neproduktívnom! Sebakontrola a sebamotivácia. Hospodáriť so svojou energiou a nemíňať ju zbytočne na veci, ktoré človek vlastne ovplyvniť nemôže. Preorientovať sa na to, čo je pozitívne tým, že to môžem ovplyvniť ja sám. A to som našiel. Konkrétne veci. Ja sám som zodpovedný. Aj pri tom všetkom viem viac robiť v práci uchopiteľné zmysluplné veci. Vidieť za sebou niečo. Nie tabuľky a reporty, ale ísť viac do „terénu“. Uvedomil som si, že som sa hlavne zameriaval smerom hore a zanedbával smerom dole. Vrátiť sa do kontaktu s „realitou“, byť viac s kolegami a podriadenými. Zapojiť sa do bežných vecí, veď všetci riešime podobné situácie. Nie cez kontrolu, ale záujem a pochopenie. Byť „v obraze“, pomáhať hľadať riešenia. Zachovať si svoju odbornosť a kontakt s ľuďmi aj v mojej pozícii. Keď budem vedieť, čo robia, s čím sa stretávajú, budem ich vedieť lepšie riadiť a lepšie prepájať s cieľmi.“
Netreba hádam dodať viac...
