Vianočný večierok seniorov potešil tohto roku štyristo našich bývalých kolegov

Vianočný večierok seniorov - železiarov sa teší mimoriadnemu záujmu našich bývalých kolegov už deväť rokov. Tohto roku si príležitosť stretnúť sa s manažmentom spoločnosti U. S. Steel Košice a bývalými kolegami i priateľmi nenechalo ujsť štyristo dôchodcov. Do Spoločenského pavilónu prišli v prvý decembrový večer slávnostne naladení, usmiati a šťastní, že sa vidia, že môžu spomínať a pri spomienkach znovu omladnúť. Aj keď kde - tu zaznel povzdych nad rýchlo ubehnutými rokmi života či zdravotnými ťažkosťami, radosť zo stretnutia s rovesníkmi bola veľká.

Na podujatí sa zúčastnil prezident U. S. Steel Košice George F. Babcoke s manželkou Kathie, viceprezident pre riadenie externých služieb a vzťahov Miroslav Kiraľvarga s manželkou Máriou a viceprezident pre predaj a marketing Robert J. Beltz.

"Som veľmi rád, že tento večer môžem prežiť s vami, že sa môžem stretnúť so zaujímavými ľuďmi," prihovoril sa k hosťom George F. Babcoke, ktorý má k hutníkom blízko nielen z profesionálneho hľadiska - v oceliarstve má 35-ročné skúsenosti, ale ako prezradil, z generácie oceliarov pochádza aj jeho manželka. Hutníkom bol už jej prastarý otec. Prezident sa vrátil aj do nedávnej minulosti, keď Východoslovenské železiarne prevzala United States Steel Corporation. "Firma mala hospodárske a finančné problémy, ale pracovali tu odborníci. Vďaka ľuďom sme videli, že podnik má budúcnosť," ocenil profesionalitu tunajších oceliarov. "Budovať silnú firmu je ako budovať pevný dom. Musí mať pevné základy. Vy, ktorí tu sedíte, ste vybudovali predpoklad jej súčasnej i budúcej úspešnosti," ocenil prácu predchodcov. Aké je pre seniorov dôležité ostať aj po odchode do dôchodku aktívnymi a nežiť v izolácii, ktorá prináša duševné i telesné problémy, pripomenula predsedníčka

Občianskeho združenia Jeseň života Zita Bubenková. Práve vďaka združeniu, konštatovala, môžu bývalí železiari pokračovať v spoločenskom a kultúrnom živote na primeranej úrovni. Stretávajú sa v klube, kde nájdu dennú tlač, môžu sledovať televíziu, požičiavať si knihy z knižnice, hrať spoločenské hry, zacvičiť si v malom fitnes, realizovať sa v spevokole Hutník. Dôchodcovia oceňujú príspevok na stravovanie a netrpezlivo očakávajú aj noviny Oceľ východu, ktoré im sprostredkúvajú kontakt s firmou.

"Najkrajšie je, keď sa človek po toľkých rokoch stretne so starými známymi," podelil sa s nami o radosť Milan Böhmer. "Je mi však smutno, keď vidím ľudí so zdravotnými problémami, vtedy si poviem, že najviac, čo môžem od života chcieť, je cítiť sa dobre. Našťastie vládzem a ešte trošku aj pracujem. V oblasti, ktorej som sa venoval vo firme - investíciám. Na železiarne si spomínam často a pred očami sa mi objavuje mnoho vecí. Investičné akcie v Teplej valcovni alebo napríklad deň, keď som sa rozhodol prestať fajčiť," zasmial sa. "Bolo to pri 11-tej stolici v Teplej valcovni o deviatej hodine ráno v roku 1967. Vtedy sme zariadenie spúšťali po oprave do chodu. A odvtedy nefajčím."

Ernest Gál, určite si ho viacerí pamätajú z mnohých údržbárskych riadiacich pozícií, spojil svoj život so železiarňami v rokoch 1962 až 1999. "Spomínam na všetko," rozhovoril sa. "Na spúšťanie agregátov, na svoje profesionálne začiatky... Človeku v pamäti utkvejú aj bizarnosti, ako mne napríklad deň, keď sme sprevádzali po prevádzkach Teplej valcovne straníckych funkcionárov a zrazu sa zo strechy z jedného svetlíka uvoľnilo sklo. Plachtilo vo vzduchu a my všetci sme ostali ako prikovaní pri predstave, čo sa s nami stane, ak náhodou niektorého z nich zasiahne."

"Každý deň spomínam na ľudí aj na svoju prácu," nechala sa počuť bývalá žeriavníčka Anna Mattová. "V mostárni som odpracovala dvadsať rokov a cítila som sa tam veľmi dobre. Mala som príjemných kolegov, boli sme veľmi dobrý kolektív."

Sviatočnú predvianočnú atmosféru umocnil kultúrny program, v ktorom sa predviedli členovia a členky speváckeho súboru Hutník a folklórny súbor Železiar a detský súbor Železiarik. Seniori sa nedali dvakrát núkať ani na tanečný parket, kde im do tanca vyhrávala Kodurka. Dovidenia o rok priatelia!