Podpora ťažko skúšaných rodín košických oceliarov aj v podobe nových zážitkov

Keď firma pred zopár mesiacmi hľadala, aj prostredníctvom Ocele východu, medzi našimi kolegami ľudí, ktorí sa ocitli v nezávideniahodnej životnej situácii a zaslúžili by si pomoc a podporu, ani sme netušili, s akými neľahkými osudmi sa napokon stretneme zoči-voči. Všetkých desať ťažko skúšaných rodín košických oceliarov, na ktoré upozornili ich blízki spolupracovníci či lekári detskej onkológie, napokon spoločnosť U. S. Steel Košice zaradila koncom vlaňajška do projektu Stromček prianí.

Vysnenými vianočnými darčekmi, ktoré tak veľmi potešili dvadsaťosem detí našich kolegov, sa však nič neskončilo. Práve naopak... Začalo. Mimochodom, čo si zo svojho detstva pamätáte najviac? Istotne to nie sú len autíčka, plyšáky, bábiky, bicykle či autodráhy alebo korčule, ktoré ste si odniesli spod ozdobeného stromčeka, ale najmä (či predovšetkým?) pocity, emócie, zážitky, ktoré urobili v našich spomienkach hlbokú brázdu. Toľkú, že sa nám pekné chvíle znenazdajky objavia v pamäti aj v tú najnepravdepodobnejšiu chvíľu. Čo na tom, že už ubehli roky... Stále sú sťaby živé. Treba veriť, že pekné spomienky z účasti na všakovakých aktivitách, ktoré pripravil tím z útvaru Riaditeľa pre vonkajšie vzťahy, zanechajú takúto brázdu aj v mysliach rodín, ktorým osud vlani veľmi neprial.

Nedávno mali mamy, otcovia a ich deti príležitosť povzbudzovať v Steel aréne košických hokejistov v súboji s hokejovým klubom zo Zvolena, pred niekoľkými dňami sa pre šesticu školákov skončil prímestský tábor, ktorý v priestoroch Senior domu pripravila Mestská časť Košice-Sever. Mimochodom s bohatým programom, v ktorom nechýbali všakovaké hry, korčuľovanie, návšteva policajnej stanice, environmentálneho centra a Steel Parku, či tvorivé dielne. To všetko od rána až do popoludnia. Na Viktóriu a Mateja Ružičkových, Viktora a Tomáša Gállovcov, Lenku Lackovú i Patríciu Pahuliovú a ich rovesníkov z tábora sme si počkali v kreatívnej fabrike Steel Park. Pred sebou mali dve hodiny skvelej zábavy. Kým Viktor s Tomášom si medzi prvými vyskúšali exponát demonštrujúci putovanie blesku a neskôr sa potili pri otáčaní kľukou vertikálneho šplhadla, Lenku okamžite zaujala obrazovka virtuálnej periodickej tabuľky prvkov. "Páči sa mi tu, v Steel Parku som ešte nebola," rozhliadla sa po vstupnej hale kreatívnej fabriky, kde potom spolu s Viktóriou na chvíľu "okupovali" interaktívne pieskovisko. Patrícia sa zasa zabávala pri interaktívnej soche potom spolu s inštruktorom pozorovala na obrazovke, ako jej svaly potrebujú k svojej práci elektrinu a zmerala si aj srdcový tep. "Ja by som mohol v Steel Parku robiť inštruktora," odpovedal na otázku, ako sa mu kreatívna fabrika pozdáva a čo sa mu v nej najviac páči, usmievavý Viktor. "Kým iní sú tu po prvý raz, my sme sa sem prišli pozrieť už viackrát. A ktorý exponát sa mi najviac páči? Ten výťah..."

Nuž, nielen dievčatá vedia vyčariť z kúska látky, vaty a levandule voňavé srdiečko pre mamku. Presvedčili sme sa o tom na tvorivých dielňach. V rozľahlej miestnosti, kde sme deti zastihli, sa pri stoloch pracovalo s ihlou a niťou jedna radosť. Najzhovorčivejší bol opäť Viktor. "Na začiatku tábora som sa trochu nudil, ale teraz vôbec neľutujem, že som tu. Je to iné ako u nás na dedine, kde sa každý s každým pozná. Tu je to iné, noví ľudia. Spoznal som sa so Sergejom i Veronikou... a po dvoch rokoch som sa znovu naučil aj korčuľovať, dokonca ma inštruktorka naučila robiť na korčuliach podrepy."

Chlapcom, dievčatám a ich rodičom sa páčilo aj v Dome umenia, kde sa minulú sobotu uskutočnilo hudobno-tvorivé dopoludnie pre deti. A rozhodne sa bolo na čo pozerať. Štátna filharmónia Košice pripravila pre malých návštevníkov Karneval zvierat - pôsobivé dielo francúzskeho skladateľa Camille Saint-Saënsa. Deti tak mali možnosť preniknúť do sveta fauny prostredníctvom partitúr, v ktorých spoznali leva, osla, korytnačku, slona či pôvabnú labuť. Po skončení takmer hodinového predstavenia čakalo na malých návštevníkov stretnutie s hudobníkmi a rôznorodé tvorivé dielne. Atrakciou bolo maľovanie s výtvarníkom Milanom Špakom či dramatické čítanie, o ktoré sa postarala Knižnica pre mládež mesta Košice.

Medzi návštevníkmi hudobno-tvorivého dopoludnia nechýbali ani rodiny Pahuliovcov, Vaškovcov a Ružičkovcov, ale aj deti z detského domova v Sečovciach. Všetci sa svorne zhodli, že hudobný program i tvorivé dielne boli perfektné. Sobotu prežil v Dome umenia aj Robko Pahuli. "Som tu s mamou a sestrami Vierkou a Paťkou. Hudobný program bol zaujímavý a páčili sa mi i tvorivé dielne. Aha, čo som vyhral," ukázal obrázkovú knižku so zvieratkami.

Podobnú "výslužku" si odniesol aj štvorročný Matúš Vaško. "Mám knižku o Ferdovi Mravcovi. Sú v nej super obrázky. Na hudobnom predstavení sa mi zo všetkých zvieratiek najviac páčil oslík, škoda, že nie je nakreslený aj v knižke," povzdychol si, no vzápätí dodal, že to nevadí a je rád, že na hudobno-tvorivé dopoludnie došiel. Podobne to vnímali aj ďalšie deti, ktoré domov odchádzali s množstvom nových zážitkov.