Letná olympiáda zamestnancov U. S. Steel Košice sa každoročne teší veľkej obľube rekreačných športovcov. Aj pre mňa je česť súťažiť a zmerať si sily s tými, ktorí sú mladší, lepší i zdatnejší. Ale nám starším ide tak trocha aj o naplnenie olympijskej myšlienky a hesla "Nie za každú cenu zvíťaziť, ale zúčastniť sa!".

Už pri slávnostnom otváracom ceremoniáli defilujeme, vztyčujeme vlajky, zapaľujeme oheň i skladáme olympijský sľub. A práve tento sľub na niektorých športoviskách nie vždy dodržiavame v tom zmysle, že budeme súťažiť čestne, v rámci fair-play, atď, atď... Nestalo sa prvý raz to, čo sa odohralo na trati pretekov cyklistickej časovky. Samozrejme, že na štarte sú pretekári rôznej výkonnosti a tí, ktorí sa tomuto športu venujú častejšie a zúčastňujú sa na rôznych pretekoch, sú lepší a v konečnom poradí aj na popredných miestach. Lenže... Ako to dosiahli? Napríklad jeden z favoritov s číslom 61, ktorý napokon aj vyhral, pekne sám ťahal "až" po Pereš, tam sa pred neho zaradil s bicyklom na cestu nejaký pán v čiernom tričku bez štartovného čísla a "ťahal" ho na obrátku a po obrátke až po Pereš.

Nepáčilo sa to nielen mne, ale ani iným pretekárom, pretože tí bojovali na trati čestne, bez cudzej pomoci. Okrem spomínaného pretekára s číslom 61 boli aj niektorí ďalší favoriti či favoritky, ktorí sa takto "zavesili" za iného cyklistu, čo je proti pravidlám časovky. Chápem, že organizátori to v žiadnom prípade nemôžu postrehnúť a diskvalifikovať previnilcov. Preto skladáme olympijský sľub, aby sa každý spoliehal na svoje sily a schopnosti. Tí, ktorí sú lepší, aj tak zvíťazia a bez cudzej pomoci.