Kartičky, ktoré sa objavia na stromčekoch prianí začiatkom novembra, sú už u adresátov
Iste, do najkrajších sviatkov ostávajú ešte viac než dva mesiace, ale aby na Štedrý deň šliapalo všetko ako má a svoje vysnívané darčeky si pod vianočným stromčekom našli aj chlapci a dievčatá vyrastajúce v detských domovoch, treba sa predsa len poponáhľať a všetko poriadne pripraviť. Mysleli na to aj ľudia v tíme riaditeľa pre vonkajšie vzťahy, ktorí sa spolu s manželkami viceprezidentov U. S. Steel Košice Beátou Pitorákovou, Máriou Kiraľvargovou a Vierou Novosadovou vybrali minulý týždeň v pondelok 9. októbra 2017 medzi deti do dvoch partnerských domovov, aby im oznámili, že košická oceliareň pokračuje aj v tomto roku v obľúbenom projekte Stromček prianí.
Spolupráca s Detským domovom sv. Klementa Hofbauera v Podolínci trvá už vyše desaťročie, nuž nečudo, že sa malé i väčšie deti, tínedžerov nevynímajúc, na návštevu z ďalekých Košíc, kde si len nedávno užili nezabudnuteľnú atmosféru Medzinárodného maratónu mieru, zakaždým veľmi tešia a pre svoje hostky zvyknú pripraviť pestrý kultúrny program plný pesničiek i vinšov. Nuž a chlapci i dievčatá, ktoré prišli na stretnutie spolu so svojimi vychovávateľkami, pestúnkami i profesionálnym rodičmi, nesklamali ani tentoraz. Veď si aj za pásmo, ktorým sa predstavili s pomocou a za hudobného sprievodu tety Stanky Borzeckej, napokon vyslúžili zaslúžený potlesk. A po ňom už nasledovalo toľko očakávané rozdávanie kartičiek, ktorým deti zveria svoje vianočné želania a ktoré začiatkom novembra nájdu empatickí železiari vo fabrike na tradičných stromčekoch prianí.
Kartičky sa spolu so sladkými čokoládami, ktoré, akože inak, návštevníčky nezabudli so sebou priniesť, míňali jedna radosť. Tú svoju zvieral medzi prštekmi aj Kristián. „Ja už viem, čo tam napíšem! Veľmi by som chcel kolobežku... Môžem?“ opýtal sa s úprimnou zvedavosťou neveriac, že mu jeho želanie možno splní úplne neznámy človek.
„Ja ešte písať neviem...Ale rád by som mal robota. Nie až takého veľkého,“ natiahol ruku do výšky svojej postavy vari päťročný Lukáško, „len takého malého,“ zohol sa k svojim členkom s huncútskym úsmevom na tvári, keď nás krátko popoludní spolu s ostatnými deťmi vyprevádzal.
Z Podolínca smerovala naša cesta priamo do Detského domova Uralská do Košíc, kde nás už takisto netrpezlivo vyčkávali deti, tety opatrovateľky aj náhradní rodičia. U Bocianov, Klokanov aj Škriatkov si deti pripravili krátke pásmo pesničiek, básničiek a tancov. Hneď potom Beáta Pitoráková, Mária Kiraľvargová a Viera Novosadová rozdali deťom kartičky s vyobrazením slimáka, ktorý si nesie svoj domček a k nim aj čokoládu a balíček cukríkov. Keď sme sa niektorých z detí opýtali, čo na kartičku napíšu, poväčšine ešte nevedeli a nevedeli to ešte ani ich náhradní rodičia. „Ešte nevieme, čo tam napíšeme,“ priznala Monika Fuchsová, ktorá prišla na stretnutie s Evičkou a Emkou. Menšia Emka však vzápätí rozhodne vyhlásila: „Ja si plosím Balbinu,“ čo mamka Monika s úsmevom okomentovala, že jeden darček už teda majú vymyslený. Aj Lacko Halász mal hneď jasno v tom, čo by si prial pod stromček. „Ja by som chcel kolobežku,“ povedal a hneď aj utekal do izby, aby si svoje prianie na kartičku napísal. Spolu s ním si šiel napísať svoje prianie aj Janko Popovič, on sa však rozhodol, že ho zatiaľ neprezradí, aby sa mu určite splnilo. Dúfajme, že Janko aj ostatné deti nájdu pod stromčekom to, po čom najviac túžia. Vyplnené kartičky z našich partnerských detských domovov by sa mali zozbierať do konca mesiaca, aby sa najneskôr v polovici novembra mohli objaviť na stromčekoch v areáli podniku. Pomôcť splniť detský sen môžete aj vy, stačí keď si na stromčeku vyberiete jednu z kartičiek.
