Vybraní účastníci podujatia U. S. Steel pre Košice na obede s prezidentom Georgeom F. Babcokom
Dvanásť ľudí rôznych profesií, s inými statusmi, koníčkami... A predsa majú niečo spoločné. Pomáhajú iným, robia svet krajším, lepším a mnohí z nich k tomu pritiahli
aj svojich kolegov, či blízkych. A nič za to nechcú. Stačí im dobrý pocit, vravia. V utorok 10. júna 2014 reprezentovali na obede s prezidentom košickej oceliarne Georgeom F.
Babcokom vyše päť stoviek ľudí rovnakého zmýšľania, ktorí sa 16. a 17. mája tohto roku zapojili do už ôsmeho ročníka Dní dobrovoľníkov U. S. Steel pre Košice. Bezmála sto z nich
prišlo darovať najvzácnejšiu tekutinu na svete, ďalší podporili zbierku šatstva a kuchynských potrieb pre charitné organizácie, iní zasa prispeli manuálnou prácou pre sedem organizácií s
verejno-prospešnými aktivitami. Pozvanie prezidenta spoločnosti prijali Želmíra Borzová z útvaru GM pre logistické služby, Katarína Dittelová z útvaru GM pre
inžinierske činnosti, Viera Hvozdíková z DZ Doprava, Jana Klimová a Marta Oravcová z Predaja, Jaroslav Takáč z útvaru GM pre technický servis
zákazníkom USSE, Jozef Soták z aglomerácie, Pavol Spišák z útvaru GM pre výskum a vývoj USSE, Michal Tabák, odborový predák Vysokých pecí,
Dušana Takáčová z Nákupu i Radovan Višňovský z DZ Radiátory a rúry. Chýbal Ján Pirháč, manažér pre dcérske spoločnosti, ktorý sa nakoniec na
stretnutí z vážnych rodinných dôvodov nemohol zúčastniť.
V neformálnej, vyše poldruha hodiny trvajúcej debate, hovorili s prvým mužom košickej oceliarne nielen o svojich pohnútkach, ktoré ich k dobrovoľníctvu priviedli, ale
aj svojom podiele na tej ktorej aktivite, priebehu a výsledkoch spoločného úsilia a tiež aj nefalšovanej radosti, ktorú im pocit z dobre vykonanej práce prináša. "Keď som sa pred šiestimi
rokmi po prvý raz zúčastnil na dňoch dobrovoľníkov tu, v Košiciach, bol som aj v útulku pre psov, ktorý sa nachádza v blízkosti fabriky. Jeho priestory boli vtedy v zúfalom stave,"
zaspomínal prezident firmy. "Teraz som mal možnosť na vlastné oči vidieť, koľko práce tam dobrovoľníci už urobili, ako sa podmienky pre zvieratá i pre tých, ktorí sa o ne starajú, zlepšili.
Nemohol som sa z pochopiteľných dôvodov prísť pozrieť na všetky miesta, kde sa brigádnici tohto roku činili, ale tam, kde som bol, bolo pozitívne vidieť, koľko dobra každý tím počas dňa vykonal,
ako ľudia spolupracovali a pritom sa aj spoločne zabavili. Chcem sa za to všetkým poďakovať. Vďaka patrí aj tímu ľudí Jána Baču, riaditeľa pre vonkajšie vzťahy, ktorí rok čo rok odvádzajú pri
organizovaní dobrovoľníckeho podujatia vynikajúcu prácu."
Dušana Takáčová prišla pomôcť, a veľmi rada, do zoologickej záhrady. "Toto miesto bolo výhodné v tom, že sme naň mohli zobrať celú rodinu. Hlavne deti, ktoré
si návštevu ZOO vždy vychutnajú," podotkla na margo svojej voľby. Katarína Dittelová, pravidelná účastníčka rôznych dobrovoľníckych aktivít, ktoré firma organizuje počas celého roka, či už
je to napríklad Deň narcisov alebo vianočný charitatívny stánok, si vybrala rovnako zoologickú záhradu. "Najmä preto, že sa nám animátorky postarajú o detičky a my môžeme pokojne porobiť
svoju robotu," konštatovala. "Je to veľmi dobrý pocit prísť potom s rodinou na výlet na toto pekné miesto a vidieť výsledky našej práce. Pomáhať druhým je fajn, navyše to utužuje
kolektív." Radovan Višňovský poznamenal, že detský domov na Hurbanovej ulici si zvolil cielene.
"Kedysi to bolo zdravotnícke zariadenie - dojčenský ústav pre predčasne narodené deti. Tam som po prvý raz, ešte skôr než moja manželka, videl našu dcéru ja.
Bolo zaujímavé prísť tam po dvadsiatich štyroch rokoch a s niečím pomôcť. Škoda, že sa počasie pokazilo, mohli sme urobiť viac. Dúfam, že na budúci rok prídeme do tohto domova opäť a že to tam bude
vyzerať stále lepšie a lepšie." Jozefa Sotáka k detskej železnici viaže tak trocha aj nostalgia. Jeho brat, ktorý pomáha rovnako rád, tu kedysi strávil zopár týždňov v pionierskom tábore,
a tak dlho neuvažovali nad tým, ku komu sa pridať. "Obaja už máme vnukov, ktorých chceme na železničku priviesť a ukázať im, ako to tam pekne, vrátane okolia, vyzerá," prezradil
Moldavčan a pridal i zopár zaujímavostí o svojom rodnom meste, kde je známe Múzeum vín a kde sa už onedlho uskutočnia Moldavské dni, na ktoré prezidenta firmy pozval.
Na počasie, ktoré prekazilo dobrovoľníkom dokončiť prácu v dennom stacionári Forresta Gumpa, si poťažkal aj Michal Tabák. "Do týchto podujatí sa spravidla
zapájame ako Rada odborov, chodia naň predsedovia a ak sa dá, aj s manželkami. Myslím si, že sme urobili kus dobrej roboty, no ak by prišiel dážď aspoň o hodinu neskôr, ploty by boli
domaľované." Stále iné miesto na brigádu si vyberá Jana Klimová. V tomto roku padla voľba na Autistické centrum Rubikon v Myslave. Považuje za super, keď môžu dobrovoľníci takto pomáhať
ľuďom a skrášliť im okolie, zvlášť ak na to domáci vlastné kapacity nemajú. "Určite sa zapojím aj v budúcnosti," prisľúbila. Marta Oravcová, ktorej vo fabrike pracujú takmer všetci
jej najbližší, o sebe prezradila, že má dve krásne vnučky, z ktorých má najväčšiu radosť. Voľné chvíle trávia prechádzkami v prírode, hubárčením i v záhradke, kde pestujú aj rôzne bylinky. Jej
novou záľubou sú tvorivé dielne. Nečudo teda, že sa rozhodla pomôcť v botanickej záhrade. "Zišla sa tam skvelá partia, pri práci sme si aj zaspievali a hlavne urobili kus kvalitnej práce v
ochrannej škôlke, za čo sme zožali pochvalu. Prácu s kvetmi mám veľmi rada a pestujem ich doma aj v práci, veď stačí prísť na naše druhé poschodie, kde sa môže každý potešiť z našej malej
botanickej záhradky. Už teraz sa teším na budúci rok, aby som znovu mohla pomôcť tým, ktorí to potrebujú. Mojím krédom je viac dávať ako prijímať," vyznala sa.
Prečo sa do dobrovoľníckych aktivít zapája Želmíra Borzová? Vraví, že to robí pre dobrý pocit. A tiež preto, že v práci strávi človek veľa času a ona sa cíti byť
súčasťou spoločnosti, pre ktorú pracuje. "Jednoducho som si povedala, že musím niečo urobiť aj pre tých druhých, nielen doma v záhrade. A musím ísť príkladom svojim deťom." Pre
Jaroslava Takáča boli májové dobrovoľnícke dni v poradí už štvrté. Zvyčajne sa na nich zúčastňuje s celou rodinou, tentoraz bol s dcérou na železničke. Prečo práve toto miesto? "S deťmi sme
chodievali na železničku a ohmatali si ju ešte keď boli malé... je to akási nostalgia, deti sú už dospelé. Je dobré, že sa jej obnovy chytilo občianske združenie a tiež to, že firma aj takouto
formou zviditeľnila dobrý projekt. Dúfam, že keď bude zdravíčko slúžiť, zúčastním sa aj ďalších ročníkov. Partia, či je slnko a či prší, je vždy výborná."
Pravidelnou účastníčkou firemných dobrovoľníckych aktivít je rovnako Viera Hvozdíková. "Práca s deťmi je moja srdcovka. Preto som prišla pomôcť do detského
domova a zobrala so sebou aj syna a jeho priateľku," poznamenala skromne okrem iného. So svojimi skúsenosťami z brigád sa na záver podelil aj Pavol Spišák. "Miesto si vyberám podľa
svojich záujmov. Vlani sa mi napríklad naskytla príležitosť pomôcť v Štátnej filharmónii a tak som neváhal. Mám totiž veľmi rád hudbu, ocenil som, že sme mali možnosť pozrieť si počas prestávky
tréning orchestra. Bolo to super." V tomto roku podporil botanickú záhradu, kde naposledy brigádoval ako šestnásťročný. "Môj otec bol vtedy majstrom odborného výcviku a bol tam s
učňami. Pomáhali sme stavať stĺpy," povedal a svoje spomienky doložil pamätnou fotografiou z oných čias...
Rozpravu okolo stola uzavrela Ľubomíra Šoltésová, hlavná koordinátorka dobrovoľníckych dní z útvaru Riaditeľa pre vonkajšie vzťahy. "Organizovať dobrovoľnícke
dni má určite vždy zmysel," konštatovala. "Naši ľudia chodia radi pomáhať. Svedčí o tom aj skutočnosť, že keď spustíme registráciu, už o hodinu máme viaceré aktivity obsadené.
Kolektív sa pri tom stmeľuje, všetci pôsobia ako jedna veľká rodina, robia dobré meno firme. A v tej komunite je to cítiť..." Prezidentovi hostia si potom z jeho rúk prevzali diplom a malú
pozornosť.