Dvanásti dobrovoľníci na obede s prezidentom U. S. Steel Košice Scottom D. Buckisom

Pre mnohých železiarov sa stala pomoc iným samozrejmosťou. Sú empatickí, rozumejú potrebám ľudí, ku ktorým nebol osud žičlivý, nevidia žiadny problém v tom, aby sa pustili do zveľaďovania svojho okolia bez nároku na akúkoľvek odmenu, či venovali verejnoprospešným aktivitám svoje osobné voľno. Dvanásti naši kolegovia, reprezentujúci bezmála šesťsto účastníkov deviateho ročníka Dní dobrovoľníkov U. S. Steel pre Košice, ktoré sa uskutočnili 15. a 16. mája 2015, tvrdia, že dobrý pocit, ktorý ich pri tom sprevádza, stojí za to. Pozvanie prezidenta spoločnosti Scotta D. Buckisa na spoločný obed prijali veľmi radi.

"Chcem sa vám všetkým poďakovať za vašu prácu a oddanosť myšlienke dobrovoľníctva. Korporácia, v ktorej pracujem dvadsaťpäť rokov, podporuje hnutie dobrovoľníkov i rôzne aktivity v regióne, v ktorom podniká. Je veľmi ľahké získať dobré hodnotenie v masmédiách, keď firma prispeje finančne na dobrú vec, ale tých, ktorí sú skutočne schopní urobiť zmenu v komunite, kde žijú, často ani nespomenú. Práve preto si zaslúžite poďakovanie," prihovoril sa krátko svojim hosťom prezident.

Počas vyše poldruhahodinovej neformálnej debaty s prvým mužom košickej oceliarne, ktorú obohatila premiéra filmového záznamu z tohtoročných dobrovoľníckych dní, sa železiari vyznali nielen z toho, čo im práca pre prospech iných dáva, ale aj to, ako dobrovoľníctvo "objavili" a čo to aj o svojom rodinnom zázemí a záľubách.

ROBÍME TO PRE DOBRÝ POCIT

Marián Kušnirák z Realizácie stavieb a hospodárskej správy sa k darovaniu krvi dostal pred pár rokmi a rovnako ako počas uplynulých ročníkov dní dobrovoľníkov, nechýbal ani tentoraz na Hutníckej kvapke krvi. A nielen to. Hneď na druhý deň sa spolu s ostatnými nadšencami pustil do zveľaďovania obľúbenej Detskej železničky v Čermeli. "Aj keď som bol niekoľkokrát z odberu vyradený, neodradilo ma to, stále patrím k pravidelným darcom," prezradil na seba otec troch detí, ktorý si vo fabrike odkrútil už dvadsaťšesť rokov.
Dlhoročného darcu krvi Mikuláša Szabóa z divízneho závodu Radiátory a rúry priviedli aj k iným podobám dobrovoľníctva aktivity, na ktorých sa v rodnom Períne začal už dávnejšie zúčastňovať. I on má podiel na tom, že je táto obec krajšia a bohatšia o zachované tradície. Postupne sa jeho záber rozširoval i na firemné podujatia a všade tam, kde sa pomoc iných zíde. "S rodinou som bol už v zoologickej a botanickej záhrade i na železničke. Aj preto, že som chcel svojim dvom synom, ktorí sa venujú folklóru a skautingu, ukázať, aké pekné miesta máme v Košiciach. Pozrieme si ich, aj niečo v ich prospech porobíme. Nakoniec, všetko je to o pomoci druhým," poznamenal krátko.
Jeho kolegyňa z toho istého závodu Dagmar Kredatusová si podľa jej vlastných slov nechala prvý raz pustiť žilou, keď ju oslovila kolegyňa, či by nešla darovať krv jej mame. Neváhala. "Z toho, že robím niečo, čo má zmysel, som mala veľmi dobrý pocit," vyznala sa. Znásobil sa, keď sa zapojila do jednej z prvých firemných dobrovoľníckych aktivít v Dome pokojnej staroby A. F. Colbrieho na Južnej triede v Košiciach, o ktorej sa dočítala v Oceli východu. "Bežne sa do tohto zariadenia človek nedostane a nemôže vedieť, ako tam starí ľudia fungujú. A keď ste potom pri tom a vidíte, ako zo škaredého zarasteného bludiska vyrastie pekný park a uvedomíte si, že možno raz v ňom budete sedieť aj vy, musíte mať z toho dobrý pocit. Myslím si, že účasťou na brigádach nerobíme nič mimoriadne. Ja to vnímam tak, že nie je problém ísť trošku popracovať," nechala sa počuť dobrovoľníčka, ktorá sa aktívne zapája do mnohých verejnoprospešných podujatí.
Darovať najvzácnejšiu tekutinu na svete chodí už dlho, s občasnými prestávkami, metrológ z divízneho závodu Údržba Ladislav Vaštag. "Moja účasť na Hutníckej kvapke krvi bola preto aj v tomto roku automatická. Na druhý deň som bol pomáhať v zoologickej záhrade. Aj kvôli dcérke," zdôvodnil výber aktivity. "Chodíme tam často, páči sa nám prostredie a aspoň niečo pomôžeme. Tentoraz bolo fajn, lebo sme boli všetci brigádnici pokope a nie roztrúsení na viacerých miestach," pochválil organizáciu akcie.

KEĎ SA DOBROVOĽNÍCTVO DOSTANE POD KOŽU

Hlavný operátor inšpekčnej prevíjacej linky Martin Szabó sa k darcovstvu krvi dostal hneď ako nastúpil v roku 2003 do fabriky. Môžu za to, v tom dobrom slova zmysle, jeho kolegovia. "Zobrali ma ako "mladého" so sebou. Skúsil som... a zaujalo ma to. Dnes už mám za sebou štyridsaťšesť odberov," priznal držiteľ zlatej Janského plakety, ktorý sa na Dňoch dobrovoľníkov U. S. Steel pre Košice zúčastnil už štvrtý raz. Netajil: "Dáva mi to strašne veľa. Keď som bol prvý raz v krízovom centre, kde sme osadzovali lavičky a šmýkačky a videli, akú radosť mali z toho, čo pre nich pripravujeme, deti pobiehajúce okolo, akosi sa mi to dostalo pod kožu a do krvi... Snažím sa odvtedy, ak mám možnosť, nevynechať ani jeden rok," podelil sa o svoje pocity otec jeden a polročného synčeka, ktorý na druhý deň po odbere krvi stihol pomáhať vysádzať lipy medzi Trsteným pri Hornáde a Skárošom a potom si odkrútiť popoludňajšiu zmenu vo fabrike.
K stáliciam dobrovoľníckych dní patria od začiatku ich organizovania Štefan Vojtko z daňových systémov a Michal Tančák z inžinierskych činností. Obom nerobí problém posadiť sa jeden deň na "transfúzke" na odberné lôžka a na druhý zarezávať v niektorej z partnerských organizácií. Pomáhali už v botanickej záhrade, na železničke i na ďalších miestach, v tomto roku si vybrali aktivitu v Trstenom pri Hornáde. A Michal Tančák slovami chvály nešetril: "Brigáda bola super! Musíme sa poďakovať aj Rasťovi Šelepskému, šéfovi občianskeho združenia Priatelia trstenskej prírody, (nášmu kolegovi z DZ Oceliareň, pozn. red.) a rovnako koordinátorovi akcie Františkovi Gregorovi z Vonkajších vzťahov, pretože ju pripravili skutočne jedinečne."

"NIKTO SA NA NIČ NEHRÁ..."

Alena Šimková z divízneho závodu Doprava prezradila, že jej prvá firemná dobrovoľnícka aktivita síce súvisela viac menej so záskokom za chorú kolegyňu v charitatívnom vianočnom stánku na Hlavnej ulici počas Košických Vianoc, no potom nastúpila vlastná iniciatíva a účasť na rôznych brigádach. Aj keď práca na zmeny robí všetko zložitejším. "Chodím pomáhať do útulku, pretože mám rada psíkov. Robím neďaleko v Haniske, takže vidím, čoho sú ľudia schopní... Zvieratká vyhodia, priviažu. Koľkokrát prídu až k nám na pracovisko," poťažkala si. Atmosféra, ktorá v útulku počas brigád vládne, sa jej veľmi páči. "Je jedno, či je niekto šéf alebo robotník. Všetci robia spolu, nikto sa na nič nehrá. Je to jednoducho úžasné. Kým budem vládať, určite sa na takýchto akciách zúčastňovať budem," prisľúbila sympatická žena oceňujúc, že ich firma organizuje a nezabudla dodať, ako veľmi obdivuje darcov krvi.
Špecialistku útvaru GM pre internet banking Janku Mehlfarberovú naverbovala k dobrovoľníctvu pred časom jej kolegyňa Gabriela Adamová. "Vlani sme boli v Myslave v Autistickom centre Rubikon, v tomto roku na Železníkoch v Klube Forresta Gumpa, kde sa zišla veľmi šikovná partia ľudí," vyzdvihla tím. "Chlapi upratovali dvor a orezávali stromy, vyčistili celý exteriér, my sme mali zasa na starosti čistenie plotu od hrdze a jeho natieranie," opísala aktivitu na pomoc ľuďom s postihnutím.

DOPYT JE VYŠŠÍ NEŽ MOŽNOSTI

"Brigády mi vôbec nie sú cudzie, práve naopak, veď sme kedysi chodili od kancelárskeho stola celkom bežne upratovať pracoviská, aj keď to bolo v riadnom pracovnom čase," usmiala sa pri spomienkach na minulosť Alžbeta Zahornacká z dcérskej spoločnosti RMS, a.s. Košice, kde má na starosti už tridsiaty piaty rok expedíciu troskových výrobkov. "Chodievam najradšej pomáhať do botanickej záhrady... milujem vzduch, ktorý tam je, i tú zeleň..." Nečudo, že má rada prácu v záhradke a k jej hobby patrí turistika. Veľmi ju v posledných dňoch potešilo, že jej syn, študent hutníckej fakulty, prešiel výberom a bude sa môcť zúčastniť na letnej stáži vo fabrike.
Od mamy dvoch dospelých synov Silvie Vlasatej z odboru Účtovanie majetku sa jej spolustolovníci okrem iného dozvedeli, že sa na dni dobrovoľníkov v U. S. Steel Košice vždy teší. V tomto roku pomáhala v kavečianskej zoo, vlani to bola botanická záhrada. "Chodím aj darovať krv," pridala ďalšiu informáciu, "no tentoraz, aj keď som sa prihlásila, mi to nevyšlo." Ružena Javorská z controllingu prvovýroby na záver v krátkosti priblížila priebeh "svojej" brigády v detskom domove na Štrbskej ulici v Košiciach, kde ju a ďalších dvanásť kolegov z oceliarne "stiahol" kolega Peter Kovaľ. Skromne dodala, že na podobných podujatiach nebude chýbať ani v budúcnosti. Hlavná koordinátorka dobrovoľníckych dní Ľubomíra Šoltésová z útvaru Riaditeľa pre vonkajšie vzťahy, ktorý bol organizátorom podujatia, vyzdvihla zainteresovanosť a ochotu hutníkov a ich rodinných príslušníkov pomáhať organizáciám, ktoré sa boria s ťažkosťami. "Napĺňa nás radosťou keď vidíme, koľko našich kolegov sa na jednotlivé aktivity prihlási už v deň spustenia registrácie." "Dopyt je vyšší, než sú možnosti, a to nás nesmierne teší," doplnil riaditeľ pre vonkajšie vzťahy Ján Bača.

SLOVO PREZIDENTA

"Vždy, keď to bolo možné, som sa na dobrovoľníckych aktivitách zúčastňoval. Snažil som sa pri tom a snažiť sa aj budem, aby ich súčasťou boli aj moje deti. Aby si uvedomili, že žijú dobrý život a to, aké potreby majú ľudia a ako im vieme pomôcť," poznamenal na záver Scott D. Buckiso, ktorý je od roku 1992 dobrovoľným darcom krvi. V svojom voľnom čase, prezradil, ktorého má ale čoraz menej a menej, rád chodí na ryby, baví ho muškárenie, poľovníctvo a golf, pripravuje sa na zdolanie polmaratónskej trate v rámci MMM. Naše mesto sa mu veľmi páči. "Ľudia sú tu veľmi priateľskí a otvorení," pochválil Košičanov a Slovákov.

Na záver stretnutia si všetci prezidentovi hostia, chýbal len dovolenkujúci Stanislav Žipaj z Transakčného centra, ktorý pomáhal v Detskom domove na Hurbanovej ulici v Košiciach, prevzali diplomy doplnené osobnými fotografiami z podujatí, kde pomáhali.
Film z priebehu 9. ročníka Dní dobrovoľníkov U. S. Steel pre Košice nájdete na intranete v sekcii Vonkajšie vzťahy/Foto a video archív.