Ekonómke Anne Alexanderčíkovej učaroval patchwork
Vankúše so vzormi od výmyslu sveta, nádherné prikrývky v pastelových tónoch, ale i látkové misky a taštičky. Na stole sa objavil iba zlomok toho, čo dokážu šikovné
ruky ekonómky financovania na úseku bankovníctva Anny Alexanderčíkovej. Keď sme sa dozvedeli, že patchworku, lebo práve táto technika šitia jej učarovala, sa venuje iba poldruha
roka, nemohli sme uveriť. Precízne vypracované farebné výrobky sú skutočnou pastvou pre oči. Kde sa to všetko začalo?
ROZHODUJÚCE BOLO STRETNUTIE S ĽUDMILOU ČEPKOVOU
"Patchwork sa mi stále páčil, nevedela som však, ako na to. Keď sa ma kolegyňa len tak v reči opýtala, čo budem robiť doma na dôchodku, ktorý sa už blíži,
odpovedala som, že patchwork. To bola akási prvá výzva pustiť sa do toho naplno. Pri najbližšej ceste do obchodu som si kúpila knihu o tejto technike šitia, vzápätí som navštívila výstavu
patchworkových výrobkov, kde som sa zoznámila s Ľudmilou Čepkovou, vedúcou Patchwork klubu Košice, ktorý funguje pri Centre voľného času Domino. Slovo dalo slovo a tak som sa aj ja pripojila ku
skupinke nadšencov, ktorý klub navštevujú a učia sa i zdokonaľujú v šití. Takže to bola súhra náhod, ktorá ma k tejto mojej záľube priviedla."
Pre tých, ktorí nevedia, čo patchwork je, krátke vysvetlenie. Ide o zošívanie malých kúskov látky tak, aby spolu tvorili geometrické vzory. Používa sa na deky,
prikrývky, vankúše, nástenné dekorácie, ale i tašky a odevné výrobky. Korene tejto techniky siahajú do Ázie, v Európe sa objavila v 12. storočí, rozkvet prešívania náš kontinent zažil koncom 17. a
začiatkom 18. storočia. V Amerike sa patchwork tešil veľkej obľube medzi ženami osadníkov, ktoré využívali zvyšky starých látok a obnosených šiat na zhotovenie praktických výrobkov. Renesanciu
prežíva v súčasnosti na celom svete.
"Aj mňa to veľmi chytilo," vraví pani Anna. "Lákala ma technická náročnosť šitia, chcela som si vyskúšať svoje schopnosti. K ručným prácam som
mala vždy blízko, predtým som veľa vyšívala, príležitostne zdobím aj kraslice, tak som si verila, že aj toto zvládnem," hovorí a dodáva, že jej zručnosť je určite darom po mamke, ktorá
bola veľmi šikovná. Presviedča, že pustiť sa do patchworku môže každý. "Okrem chuti a trpezlivosti potrebujete šijací stroj, základné náradie - podložku, pravítka, rezacie koliesko a
bavlnené látky. Najlepšie sú špeciálne pre patchwork, ktoré sú pevné. Ak nemáte šijací stroj, môžete šiť aj ručne, potrvá to však dlhšie."
UNIKÁTNA TECHNIKA
Vyzerá to byť jednoduché, čo tam zošiť kúsky látok, skutočnosť, presviedčame sa, je však oveľa zložitejšia. "Najprv si vyberiem vzor. Inšpirujem sa časopismi,
alebo vlastnou fantáziou. Vystrihnem látky, ktoré považujem za farebne najvhodnejšie. Vyberiem si spôsob, ako kúsky zošívať a aplikovať. Sú spôsoby jednoduché i náročné. Výrobky sa nielen
prešívajú, nadšívajú a spájajú s ďalšími vrstvami, ale i vypĺňajú vatelínom, čím vznikne takzvaný quilt a toto prešívanie sa nazýva quiltovanie. Tento spôsob sa využíva hlavne pri šití prikrývok.
To je vlastne najťažšie. Zošívať jednotlivé obrazce, vrstvy, okraje a potom všetko spájať a na záver pridať obruby, zipsy a podobne. Je to celá veda," smeje sa.
A my obdivne ochkáme nad vzorom babičkinej záhrady, ktorá rozkvitá z viac ako tisíc kúskov látok na prikrývke pre dcéru. Nech pozeráme ako pozeráme, rozoznať, ktorý z
nich je ušitý ručne a ktorý strojom, nedokážeme. Všetky sú navlas rovnaké. Obdivuhodná práca. "Aj keď je s prikrývkami najviac roboty a trvá to najdlhšie, robím ich najradšej. Príjemne si
pri tom oddýchnem a teší ma aj, keď vidím výsledok svojej roboty. Koľko mi to trvá? Som dosť rýchla. Za večer ušijem jeden až poldruha kvetu. Najťažšie je zošívanie, kus je veľký a stane sa, že
musím aj párať," prezradí A. Alexanderčíková.
ŠITIE PRE DOBRÝ POCIT
Kedy si na šitie nájde čas? "Väčšinou večer, šijem hlavne v zime, cez leto pomenej. Ručne šijem napríklad aj pri televízore. Keď dokončím babičkinu záhradu,
pustím sa do 40-dielnej prikrývky a manžel ma nahovára na závesy do chaty," naznačí čo-to z ďalších plánov. Spomenie si ešte na prvý výrobok? "Akoby nie. Bol to zelený vankúšik,
ktorý som ušila hneď vo februári minulého roku a neskôr k nemu pribudol s rovnakým vzorom aj červený," ukazuje obidva odfotené v mobilnom telefóne, v ktorom sa ukrýva malá galéria diel, v
ktorej jednoznačne dominujú svetlé farby. Obľúbené? "Najradšej mám zelenú, oranžovú, žltú a béžovú, s modrou a fialovou farbou napríklad pracujem veľmi málo," dozvedáme sa. Svojimi
krásnymi výrobkami potešila už aj nejednu kolegyňu. "To, čo ušijem, väčšinou rozdám. Teší ma, keď sa ľuďom moje výrobky páčia," hovorí Anna Alexanderčíková.