Tím železiarov úspešne reprezentoval firmu vo svetovej súťaži organizovanej IISI

IISI - International Iron & Steel Institute zorganizoval koncom novembra pre študentov a čerstvých absolventov vysokých škôl hutníckeho zamerania pracujúcich vo firmách, ktoré sú členmi tejto medzinárodnej organizácie, zaujímavú súťaž v modelovaní virtuálneho výrobného procesu. Súťaže sa zúčastnili aj piati zamestnanci U. S. Steel Košice. Spoločnosť reprezentovali výborne. V konkurencii vyše dvesto tímov z dvadsiatich ôsmich krajín získali druhé miesto.
Košickú skupinu tvorili Jozef Balún, Marek Molnár, Erik Steranka, Rastislav Rusič a Richard Gašparík. Funkcie "hovorcu" tímu sa ujal Marek Molnár.

· Čím vás súťaž oslovila, prečo ste sa rozhodli prihlásiť?
Táto súťaž bola pre nás výzvou overiť si naše teoretické a praktické skúsenosti a porovnať ich v medzinárodnom meradle.

· Ako ste utvorili váš tím? Poznali ste sa, spolupracujete alebo ste sa dali dokopy náhodne len kvôli samotnej súťaži?
Členov súťažného tímu nominovalo vedenie U. S. Steel Košice. Niektorí sme sa poznali už pred touto súťažou.

· Predstavte bližšie súťažiacich. Kde a ako dlho pracujú, aké pozície zastávajú?
Ja a Jozef Balún sme kolegovia, venujeme sa výskumu a vývoju, vo firme pracujeme rok. Erik Steranka je vedúcim oddelenia procesnej metalurgie v divíznom závode Oceliareň. V hute pracuje tri roky. Rastislav Rusič je plánovačom výroby v divíznom závode Teplá valcovňa. Má z nás najdlhšiu prax - štyri roky. Piatym členom tímu bol Richard Gašparík, ktorý je zmenovým majstrom konvertorov v oceliarni 2. Má trojročnú prax.

· Čo všetko ste o súťaži vopred vedeli?
Informácie o pravidlách a podmienkach účasti boli zverejnené v dostatočnom časovom predstihu, takže každý z nás mal možnosť oboznámiť sa s nimi a pripraviť sa na samotnú súťaž.

· Modelovanie virtuálneho procesu výroby a spracovania ocele - mali ste s takouto činnosťou už nejaké skúsenosti?
Nie.

· Mohli by ste popísať samotnú súťaž? Koľko tímov súťažilo a odkiaľ?
Súťaže sa zúčastnilo 213 tímov z dvadsiatich ôsmich krajín sveta. Samotná súťaž sa začala 30. novembra o 13. hodine stredoeurópskeho času zverejnením požadovaných finálnych parametrov ocele, ktorú sme mali virtuálne pripraviť s čo najnižšími nákladmi. Ukončenie súťaže bolo stanovené na 1. decembra 13. hodinu stredoeurópskeho času, čiže každý z tímov mal na riešenie dvadsaťštyri hodín.

· Ako to vyzeralo počas zápolenia? Ako ste sa zhostili úlohy?
Po zverejnení zadania úlohy sme sa najprv, na základe prepočtov, snažili nájsť čo najefektívnejší a najlacnejší variant množstva a druhu legovacích prísad (k dispozícii ich bolo viac, čo umožňovalo viac ich kombinovať), ktoré bolo treba do ocele pridať, aby vyhovovala žiadanému chemickému zloženiu. Následne sme sa snažili nájsť čo najefektívnejší variant procesu výroby vhodným výberom a kombináciou výrobných agregátov, ktoré boli v tejto virtuálnej oceliarni k dispozícii.

· Narazili ste počas realizácie úlohy na nejaké úskalia alebo bolo všetko v pohode?
Nemali sme s riešením žiadne výraznejšie problémy. Časovo najnáročnejšie bolo hľadanie možností znižovania nákladov na výrobu tejto ocele.

· Druhé miesto v tak silnej konkurencii je bezpochyby veľkým úspechom. Čo vám - tímu - dala účasť v tejto súťaži?
Okrem príležitosti využiť a obohatiť svoje teoretické vedomosti o sekundárnej metalurgii, bola to znovu príležitosť presvedčiť sa o efektívnosti a prínose tímovej práce.