Na nedávnom najúspešnejšom 84. ročníku Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach, ktorý sa zlatými písmenami zapíše do histórie, vďaka novému traťovému rekordu Williama Biamu z Kene časom svetovej úrovne 2:09:53 hod., v maratónskom behu, na polmaratónskej trai i v pretekoch inline korčuliarov sa objavila celá plejáda vytrvalcov z radov zamestnancov U. S. Steel Košice.

V silnej konkurencii si počínali veľmi dobre, veď napríklad náš spolupracovník z DZ Energetika Imrich Pástor skončil v novom osobnom rekorde 2:21:59 hod. v prvej desiatke najlepších maratóncov na 6. mieste. Nielen on, ale aj maratónkyne Erika Bílla a Alžbeta Tiszová, účastníci polmaratónu Pavol Haky, Iveta Vargová a Laura Lamar Cowellová s manželom Brianom i najlepší z našich inline korčuliarov Ivan Jesenský a Radmila Gašparová boli pozvaní na slávnostný obed, ktorého sa z vrcholového manažmentu zúčastnili viceprezidenti Miroslav Kiraľvarga a Martin Pitorák.

Počas obeda sa debatovalo hlavne na tému, čo týmto pozvaným športovcom behanie či korčuľovanie v živote dáva. Nový majster Slovenska v maratónskom behu I. Pástor priznal, že beh je pre neho ako droga a dodal: "Kto s tým raz začne, už neprestane. Beh napĺňa moje ambície, cítim sa zdravotne lepšie. My bežci sme ako jedna rodina, navzájom sa podporujeme. V tomto roku som síce dosiahol svoje maximum, ale myslím si, že čas 2:18, čo je olympijský limit pre OH v Pekingu, sa dá zabehnúť. Ja sa o to v budúcom roku pokúsim." Pre I. Vargovú to bol iba jej štvrtý polmaratón v živote. "Začínala som s basketbalom. Po čase som si uvedomila, že nesmiem so športom prestať. Hovorím si, musím predsa niečo urobiť pre svoje zdravie i formovanie postavy. A tak v rámci voľného času sa venujem behu," prezradila o svojom vzťahu k behaniu. Dve maratónkyne E. Bíllu a A. Tiszovú často vidíme ukrajovať kilometre do práce a z práce. Nerobí im to žiadne problémy skôr vstať, zabehnúť si do železiarní, odkrútiť "šichtu" a behom sa vrátiť domov.

"Je to v rámci tréningu. V nohách mám už 22 maratónov. Keď som zranená a niekoľko dní nemôžem trénovať, som z toho nervózna. Nielen ja, ale aj iní vytrvalci z fabriky behávame či v zime, či v lete cez lesík neďaleko letiska. Už ma neprekvapuje stretnúť v prírode zajaca, líšku, srnky, jeleňa či zatúlaného psa," hovorí E. Bílla. Vedľa nej sediaca A. Tiszová jej slová len potvrdila: "Ja sa už takmer 30 rokov venujem tomuto športu a už roky trénujem po trase z Košíc do USSK a späť. Stále sa cítim výborne. V tomto roku som so štartovným číslom 100 odbehla jubilejný stý maratón. Mám však v živej pamäti rok 1981, kedy som sa v Prahe ako prvá zo žien z Košíc po prvý raz postavila na štart maratónu." Svoje bežecké začiatky priblížil aj P. Haky: "Ako chlapec som s rodičmi každý rok chodil povzbudzovať maratóncov. Páčila sa mi ich odvaha i túžba dobehnúť do cieľa. Povedal som si, musím to skúsiť. Na svoj prvý maratón, kedy som mal 26 rokov, nezabudnem. Bolo to ťažké, ale zároveň aj krásne. Deň bez behu si dnes už ani neviem predstaviť."

Na polmaratóne dosiahla Laura Lamar Cowellová vynikajúci čas i umiestnenie na 33. mieste medzi ženami. Na otázku, odkedy sa venuje behu, odpovedala: "V Amerike som behávala len tak pre potešenie. Až na Slovensku som sa rozhodla v behu aj súťažiť. Trikrát som štartovala na letnej olympiáde a po druhý raz v polmaratóne. V tomto roku som sa zlepšila o 6 minút." Jej manžel Brian Cowell ju doplnil slovami: "Vlani som štartoval na polmaratóne, v tomto roku som sa rozhodol pre horský bicykel. Zúčastnil som sa bikemaratónov v Košiciach i v Prešove." Inline korčuliari to na trati, ktorú na niektorých miestach križujú koľajnice, nemali ľahké. "Korčuľovať na kolieskových korčuliach som začala pred štyrmi rokmi," rozhovorila sa R. Gašparová a dodala: "Kvôli zdravému pohybu i formovaniu postavy. Na hrádzi Nad jazerom si na tréningoch vyčistím hlavu od problémov doma i v práci. Tento šport som si natoľko obľúbila, že sa ho už nedokážem vzdať." "Je to ale veľmi rizikový šport," doplnil ju I. Jesenský a pokračoval: "Napríklad korčuľujete 30-40 km rýchlosťou a niekto vám vbehne do cesty. Nemáte šancu sa vyhnúť, ani zabrzdiť, zákonite musí dôjsť k úrazu. Preto musia byť korčuliari dobre vystrojení s prilbou. Ako v hokeji. Ja som začínal s korčuľovaním ako 6-ročný, ale na ľade. Iba nedávno som to skúsil aj na kolieskových korčuliach. Dosiahnutý čas na polmaratóne si chcem zlepšiť, záleží to však od kondície."

Obaja viceprezidenti potom spomínaným športovcom odovzdali za vzornú reprezentáciu spoločnosti diplomy, tričká a vecné darčeky.