Sme partia žien, kamarátky, ktoré spolu chodíme behať, skialpovať, na bežky, do ľadovej vody... Máme na FB skupinu. Keď som sa prihlasovala na dobrovoľnícku zmenu – noc zo štvrtka na piatok od polnoci do 6.00, napísala som do skupiny, či sa niekto nepridá. V priebehu pár minút mi odpísali 3 kamošky, že pôjdu so mnou. Potešilo ma to.
Rozdelili sme sa na „stanovištia“ v bufete. Ja som celý čas robila kávy a čaj, občas kakao alebo horúcu čokoládu. Ostatné mali na starosti výdaj teplého jedla, bolo potrebné dopĺňať jedlo tak, aby bolo vždy všetko v ponuke. A udržiavať čistotu – dezinfikovať stoly, stoličky, pult, zametať priebežne dlážku a umývať ju, aby bolo čisto.
Ľudia stále prichádzali, niektorí len na par minút a šli na vlak ďalej, iní museli čakať aj niekoľko hodín. Boli to väčšinou babičky, matky a ich deti. Všetci boli naozaj veľmi zdvorilí. Za všetko ďakovali aj niekoľkokrát. Museli sme ich vyzývať, aby si vzali čo potrebujú, aby sa najedli, napili a zobrali si na cestu jedlo. S bufetom je prepojená informačná miestnosť . Tu spali ľudia na zemi, pri stoloch, mamy spravili svojim deťom provizórne ležadlá zo stoličiek a ony spali s hlavami na operadlách. Deti boli hrozne unavene, poblednuté a uzimené. Snažili sme sa dať im deky, nájsť aspoň malé miesto, kde by si mohli ľahnúť. Toto bolo pre mňa najťažšie. Vidieť deti, ktoré mali spať vo svojich teplých postieľkach a ráno sa zobudiť a žiť si svoje detstvo. A nie prespávať vo vetrovkách a čiapkach na stoličkách, na zemi. A tie ich statočné mamy, ten smútok v ich očiach. Neraz som cítila, že mi idú slzy do očí. Nebolo mi ľahko ani pri pohľade na starších ľudí, neraz to boli manželia na dôchodku, vo veku, kedy by možno za normálnych okolností ani nikam necestovali. Teraz nemali na výber. A osamotení starší ľudia. Veľmi smutný pohlaď.
Bola som až dojatá ľuďmi, ktorí si na svoju cestu vzali svoje domáce zvieratko. Neopustili ho a nenechali ho napospas osudu. Mladá žena s mačičkou mi ukazovala, ako jej mačka zošedivela zo stresu z hluku pri výbuchoch bômb. V čiernom kožúšku mala sivú srsť a pritom mala len rok.
Netuším, koľko ľudí za tých 6 hodín prišlo. Možno som spravila za noc 100 káv a 100 čajov. Čaj si veľmi štedro cukria, asi ich národný zvyk. A najradšej pijú čierny.
Veľmi ma potešili dobrovoľníci – mladí ľudia, ktorí študujú v Košiciach a Prešove na univerzitách a sú z Ukrajiny. Prichádzajú pomôcť svojim krajanom s batožinou, zorientovať sa, prekladajú im do slovenčiny a boli veľmi nápomocní aj pre nás, ak sme nerozumeli.
Dobrovoľníci z Červeného kríža, ktorí po svojej normálnej práci chodia pomáhať do prístrešku, ktorý tam majú zriadený. Berú si dovolenky, každé voľno trávia pomáhaním iným. To ma naozaj dostalo. Mladý muž, ktorý sa nám počas čakania na svoju kávu zdôveril, že zajtra ide na operáciu a verí, že mu lekár dovolí pokračovať v práci, lebo veľmi chce prísť a pomáhať.
Žiaden príbeh napísať neviem. Každý z tých ľudí bol príbehom. Myslím, že dnešná noc bude vo mne dlho rezonovať. Určite pôjdem zas. Na budúci týždeň. A potom zas, až kým to neskonči. Kým ľudia budú potrebovať pomoc. Rovnakí ľudia ako sme my. Len mali tú smolu, že sa narodili v inej krajine.
Možno spravím nabudúce aj nejaké fotky. Dnes v noci som na to nemala silu. Ani odvahu. Takže mám len 1 fotku, keď sme sa odfotili na konci zmeny. A šli sme domov. Na rozdiel od ľudí, ktorí prichádzajú z Ukrajiny. Oni svoj domov nemajú a netušia, čo ich čaká a ako budú žit.
Kolegyne a kolegovia dobrovoľníci,
mnohých z vás sme počas uplynulých troch týždňov stretávali na miestach, kde ste poskytovali pomoc utečencom. Bolo to veľmi spontánne a ľudské. Viacerí ste aktívni ďalej a my by sme sa radi podelili s vami o skúsenosti nielen z hranice, stanice, z čehačka v Košiciach či z iných miest.
Chceme vás podporiť a možno aj zlepšiť chod centier, kde ste mali praktickú skúsenosť. Budete si tiež môcť navzájom vymeniť poznatky a rady.
Budeme sa vidieť na virtuálnom stretnutí 24.3. o 11:00.
Prihláste sa Erike Linkeschovej z Ľudských zdrojov, aby sme o vás vedeli a mohli vám mohli poslať pozvánky.
telefón: +421 917 731 043
e-mail: elinkeschova@sk.uss.com
