V piatok uplynulého týždňa získali hokejisti HC Košice svoj piaty majstrovský titul

Ako si to všetci želali, tak sa to nakoniec aj stalo. Šiesty finálový duel so Slovanom Bratislava odohrali Košičania na vlastnom ľade, pred svojimi fanúšikmi, ktorým urobili obrovskú radosť. Po vynikajúcej hre zdolali Slovan 5:2, na zápasy vyhrali finálovú sériu 4:2 a získali titul majstra Slovenska. Tým najkrajším spôsobom pokorili jasného víťaza základnej časti a svojou aktivitou, nasadením a hernou disciplínou obhájili triumf z minulého ročníka po najlepšom hokeji v sezóne 2009/2010. Vypredaná Steel aréna videla vzrušujúci dej a na jeho konci prepukla v hľadisku obrovská eufória. V tomto hokejovom stánku videli diváci majstrovský pohár, ktorý za hromového nadšeného skandovania "majstri, majstri," prevzal kapitán mužstva Peter Bartoš, po prvý raz naživo.

Je to piaty titul pre Košice, ten prvý získali v slovenskej extralige v roku 1995, kedy vo finále zdolali Trenčín 3:0 na zápasy. O rok neskôr v roku 1996 sa Košičania tešili z druhého titulu, keď boli ich finálovým súperom opäť Trenčania, nad ktorými vyhrali na zápasy 4:1. V roku 1999 sa košickí fanúšikovia naposledy tešili z titulu na domácom ľade. Bolo to ešte na starom štadióne Lokomotívy na Kavečianskej ceste v Čermeli, kde bol ich súperom bratislavský Slovan, ktorého zdolali 3:1 na zápasy. Desaťročné čakanie na titul zavŕšili hokejisti HC Košice vlani v Skalici. Na ľade súpera vo finálovej sérii zvíťazili na zápasy 4:2 a teraz svoj úspech po piaty raz zopakovali. Tohtoročný titul je najlahodnejší, lebo ho uchmatli pred zrakmi svojich najvernejších fanúšikov v Steel aréne práve svojmu najčastejšiemu finálovému rivalovi z Bratislavy.

"V tejto sezóne sa náš úspech nerodil ľahko," poznamenal po zápase v erupcii šťastia a nesmiernej radosti prezident HC Košice Miroslav Kiraľvarga a pokračoval: "V klubových štruktúrach som tretiu sezónu, neprišiel som ako hokejový odborník, ale na manažérsku pozíciu s cieľom vytvoriť také prostredie a podmienky, aby klub mohol dosiahnuť najvyššie méty. Hokejoví odborníci tvrdia, že obhájiť titul je ťažšie, ako ho získať. Nám sa to podarilo i napriek tomu, že sme počas sezóny zažili niečo, čo každý klub hocikedy nezažije. Dnes prežívame pozitívnu eufóriu a ja preto ďakujem nielen členom správnej rady a realizačnému tímu, ale predovšetkým našim chlapcom, pod vedením pána trénera Rostislava Čadu a jeho asistenta Pavla Zúbeka, ktorí od januára dokázali urobiť na ľade poriadny zvrat k lepšiemu. Samozrejme ďakujem všetkým fanúšikom v Steel aréne, ktorí sa snažili vytvoriť priaznivú atmosféru v hľadisku a nebrali do úvahy kadejaké výpady a vymyslené reči. Zastávam teóriu, že spravodlivosť nie je v našich rukách, ale v našich rukách je robiť správne veci. Nemali sme prečo zmeniť náš cieľ, ktorý sme si dali pred sezónou. Som zvyknutý na to, že potrebujeme stále tvrdo pracovať a neustále sa zlepšovať. Svoj cieľ, hrať vo finále sme dosiahli, ale vyhrať ho, na to sme potrebovali aj šťastie. A my sme ho mali."

V košickej šatni nemali v piatkový večer oslavy konca-kraja. Každý z hráčov sa chcel k titulu vyjadriť, každý sa chcel s niekým o túto radosť podeliť. My sme oslovili aspoň niektorých, ktorí nám ochotne odpovedali. Kapitán Peter Bartoš: "Slovan je kvalitný tím, celú sezónu viedol tabuľku extraligy a bola to pre nás bomba, keď sme ho zdolali. Vyšiel nám začiatok série, vyhrali sme na jeho ľade dve stretnutia a tak sme dostali Slovan pod tlak, ktorý sme už dokázali ustáť. V polovici januára nás tu diváci po prehre so Skalicou vypískali. Nebolo nám vtedy všetko jedno. Ľuďom, ktorí si mysleli, že sem nepatríme, sme ukázali, že máme dobrý kolektív, že vieme víťaziť a že o titul sa s každým súperom popasujeme."

Rudolf Huna: "V Košiciach som už tri a štvrť sezóny a môžem povedať, že na moje pôsobenie v klube budem s radosťou spomínať. Na každom kroku je cítiť, že metropola východu žije hokejom, nikdy som takéto publikum ešte nezažil. Bolo krajšie majstrovský titul osláviť doma pred nadšenými fanúšikmi, než doniesť trofej zvonku od súpera. Vlani v Skalici nemali naše oslavy až taký náboj ako v Steel aréne."

Brankár Július Hudáček: "Vlaňajšia sezóna bola pre nás dominantná. Od víťazstva k víťazstvu sme kráčali bez komplikácií a neustále sme boli na vedúcej priečke v tabuľke, ako bol v tejto sezóne Slovan. Tento ročník bol pre náš tím oveľa ťažší, o to väčšiu radosť máme z titulu. V priebehu sezóny z nášho mužstva odišli štyria kvalitní hráči, ale ako sa ukázalo, každý je nahraditeľný. Hrať v play-off je úplne niečo iné, než v základnej časti. Najväčšie obavy som mal z Popradu, kde je veľa skúsených hráčov. Ale zvládli sme celú sériu a mňa najviac teší, že po odchode Janka Lašáka som bol v bránke jednotkou. Veril som si a som rád, že aj ja som sa svojím dielom pričinil o zisk majstrovského titulu."

Vladimír Dravecký, ktorý v piatkovom zápase otvoril skóre a svojím druhým gólom skóre aj ukončil: "Je to môj historicky prvý titul. Mám z neho veľkú radosť, tak ako aj moji spoluhráči, s ktorými sme pevne verili, že ho získame. Nemal som žiadne obavy z toho, že by Slovan dokázal otočiť vývoj finálovej série. Bola to proste viera vo vlastné sily celého nášho kolektívu."

Generálny manažér HC Košice Juraj Bakoš: "Ja som vždy pozitívne mysliaci človek. Veril som, že keď postúpime do finále, buď na zápasy 4:2 vyhráme, alebo prehráme. Našťastie mi vyšiel ten prvý tip a my sme opäť majstri. Obhajoba je vždy ťažšia, o to viac nás to teší, že od začiatku sezóny sme sa stretávali s mnohými problémami. Či už to boli zranenia, alebo slabšie výsledky, ktoré mužstvo zaregistrovalo, ale potom sme urobili v tíme určité zmeny. Vymenili sme trénera, doplnili mužstvo novými hráčmi a nenechali sa odradiť od ničoho ani v ťažkých zložitých chvíľach. Vedeli sme, že obhajoba titulu bude neuveriteľne ťažká, ale zároveň sme verili, že poctivou prácou dotiahneme náš tím tam, kde sme si to pred sezónou predsavzali. Sme radi, že sme mohli Košičanom dopriať ten krásny pocit oslavovať titul v Steel aréne."