Pokračujeme v rozhovore s Viktóriou Markovou, ktorá na podujatí Ženskej siete (WIN) prezentovala zaujímavé informácie o tom, ako vnímajú svet a život Japonci.
Japonci vždy cestujú v skupine a v rámci skupiny robia to isté. Podobajú sa aj v tom, ako sú oblečení, čo majú obuté, aké majú tašky, fotoaparáty...
Čo je za tým?
Japonsko bola primárne poľnohospodárska krajina, ktorá bola založená na pestovaní ryže, čo je skupinová aktivita. Človek nemohol ryžu pestovať sám, potreboval skupinu ľudí, ktorá si vzájomne pomáhala. Ak vy prispejete svojim dielom práce a skupina pomôže a všetko funguje, ako má, máte obživu. To je prapôvod skupinového ducha v Japonsku. V súčasnosti sa to prejavuje tak, že jednotlivec sa počas svojho života identifikuje s nejakou skupinou. Skupiny sú premenlivé, nie je to iba jedna skupina. Jedna skupina môže byť oddelenie vo firme voči iným oddeleniam, vaša firma voči inej firme, voči konkurencii, športový klub, škola... Počas života patríte do rôznych skupín. Za členstvo v skupine dostávate benefity, ktoré sú pre vás životne dôležité. Aby ste ich dostali, ste ochotný sa prispôsobiť, obetovať možno niektoré svoje potreby, čas... Keď Japonec nastúpil do firmy v 70 – 90 tych rokoch, v období prudkého, ekonomického rastu, vedel, že firma sa o neho postará až do konca jeho života a dostane všetky možné benefity od škôlky, školy pre deti, finančné príspevky pri rôznych životných udalostiach, zdravotnú starostlivosť až po pohreb, na ktorý firma tiež prispela, ak ste boli dobrým zamestnancom. Napriek tomu, všetci sme len ľudia, Japonci často museli riešiť konflikt svojej osobnej potreby a potreby skupiny. Ak máte nejaký problém vo firme, riešite, či zostanete dlhšie, alebo odídete skôr, pretože vaše dieťa má koncert v hudobnej škole. Ak by ste odišli na koncert a opakovalo by sa to viackrát, budete z tej skupiny vylúčený, lebo ste dali prednosť svojim osobným potrebám. Nikto nechce byť zo skupiny vylúčený. Pre jednotlivca je to potupa, strata tváre a vznikajú tak negatívne vzťahy na pracovisku.
Z tvárí Japoncov je veľmi ťažké odčítať emóciu. Prečo je to tak?
Japonci môžu byť vnímaní tak, že majú tvár bez výrazu, poker face alebo úsmev, ktorý nie je úprimný. Ak ste videli japonské filmy, mohli ste si všimnúť nedostatok emócií na tvári, alebo úsmev, prípadne smiech aj v nevhodnej situácii. A neviete, prečo sa to deje. Japonci sú vnímaní ako veľmi slušní, veľmi formálni, niekedy až strnulí, neustále sa ospravedlňujúci. Má to hlbší význam a tým je harmónia a potreba dodržiavať vonkajšiu harmóniu. Jej dodržiavanie je pre Japoncov veľmi dôležité, pretože ak v skupine je harmónia, nie sú konflikty, ľudia sa otvorene nekritizujú, nepresadzujú svoje názory, nevstupujú do výmen názorov, ktoré môžu byť veľmi intenzívne. Vyhýbajú sa takýmto javom, pretože ak v skupine funguje harmónia, všetko ide tak, ako má, lepšie sa nám spolupracuje, lepšie sa nám koexistuje. Harmónia je len vonkajšia a vo vnútri skupiny, aj v jednotlivcoch môžu prebiehať rôzne konflikty. V biznis prostredí sa na udržanie harmónie môže použiť napríklad aj klamstvo. My hovoríme, že klamať je hriech a vidíme svet čierno-biely. Japonci svet vidia pestrofarebný. Pri narodení sú šintoisti, ale keď zomierajú, majú budhistické rituály. Sobášiť sa napríklad môžu ako kresťania, v kostole, v bielych šatách... Lož je prijateľná, pokiaľ slúži vyššiemu dobru. Firma má napríklad problém, pretože nejaký výrobok je chybný a zákazník sa na to sťažuje. Potrebujete vyvolať zdanie, že všetko je v poriadku, v harmónii, pracujeme na tom. Zákazníkovi podsuniete nejakú lož, aby bol spokojný, že všetko ide tak ako má a zatiaľ horlivo riešite problém. Ak sa aj zákazník dozvie, že ste ho oklamali, čo sa stane raz za čas, v Japonsku privrú oči a ide sa ďalej, neriešia to, nikto to nevyčíta.
Čo všetko je potrebné pre udržanie harmónie?
K javom, ktorý slúži na udržiavanie harmónie, patrí omojari – predvídavosť. V Japonsku sa to veľmi vysoko cení. Napríklad, keď vám naservírujú šálku kávy, otočia ju tak, aby ste si mohli hrnček hneď chytiť do pravej ruky, pretože si myslia, že je to pre vás takto pohodlné. Nikdy sa vás neopýtajú, čo budete piť, keď niekoho navštívite a neponúknu vám na výber rôzne možnosti. Japonci si zakladajú na tom, že vycítia, čo by vám urobilo najväčšiu radosť, alebo na čo máte práve chuť a to vám ponúknu. To sú drobnosti, ktoré robia ich život príjemnejším a veľmi to oceňujú, ak túto schopnosť predvídavosti ukážete. Tretí faktor, ktorý prispieva k harmónii je meiwaku – znamená obťažovať. Platí pravidlo, že nikoho neobťažujem svojimi ťažkosťami. Ak vy vyjadrujete veľké emócie, môže to obťažovať niekoho iného. Ak vyjadrujete veľký smútok alebo nešťastie, môže to obťažovať niekoho iného a predsa aj on má svoje problémy a prežíva svoje emócie, tak prečo by ste ho mali obťažovať ešte tými svojimi. Toto pravidlo platí, a preto máte niekedy pocit, že buď nemajú žiaden výraz v tvári, alebo majú taký svoj konštantný úsmev, ktorý nikoho neurazí a zároveň nič nehovorí.
Ďalším pravidlom je - vydržím. Keď vo Fukušime bolo zemetrasenie a tsunami spôsobilo haváriu v jadrovej elektrárni, mnohé televízie sveta prinášali zábery z evakuačných zón a telocviční, kde boli dočasne ubytovaní ľudia, ktorí prišli o svoje domy. Celý svet žasol nad tým, ako to Japonci statočne znášajú, akí sú trpezliví. Toto sa v Japonsku nazýva tiché hrdinstvo, to znamená, že sa nebudete sťažovať a bedákať nad tým, ako vám je zle, lebo nie ste jediný na svete. Ak spoločne a trpezlivo budete znášať nepriaznivý osud, nakoniec sa všetko vyrieši. Teda vy svoje emócie, či už sú veľmi negatívne, alebo veľmi pozitívne, držíte pod kontrolou a neobťažujete nimi niekoho iného.
Očakávajú Japonci, aby aj cudzinec fungoval podľa ich zvyklostí a stereotypov?
Nie. Nie je to reálne. Vyrástli sme úplne v inej kultúre, ale je dôležité mať ich na pamäti. Skôr, ako urobím záver si povedať, možno je za tým niečo, čomu nerozumiem. Môžeme sa správať tak ako oni k vizitkám, ale nemôžeme uvažovať ako Japonci, to sa nedá.
Aké najväčšie chyby môžeme urobiť pri stretnutí s Japoncami?
Mohlo by to byť vtedy, ak prídete s niečím, čo neočakávajú. Ak prídete s nejakým návrhom, ktorý vám príde geniálny, ale oni ho nemali možnosť „predžuť“, tak budú veľmi zaskočení. A potom, keď ich budete nútiť k priamej, otvorenej odpovedi, alebo vyjadreniu názoru, alebo budete vyvolávať stret názorov. Treba sa vedieť nejasne a zoširoka postaviť k téme, aby si všetci zachovali svoju tvár a aby veci fungovali hladko, v harmónii.
Ako je to s predpísaným oblečením v japonskej firme?
Štátni zamestnanci a ľudia z firmy nosia oblek a kravatu. Záleží to aj na odvetví. Ale vo firemnom prostredí je oblek uniformou.
Pracujú v Japonsku aj vydaté ženy?
V súčasnosti áno. V minulosti to bolo menej časté.
Ako rýchlo sa vieme naučiť základy japončiny?
Celý videozáznam z podujatia nájdete na tomto odkaze: U. S. Steel Women´s Network (uss.com)
Foto: archív Viktórie Markovej a freepik.com
