Len pred pár dňami sme skončili rok, ktorý bol veľmi ťažký a zároveň uspokojivý. Bol dôkazom toho, že ak sme pripravení a pracujeme spolu, sme schopní prekonať akékoľvek ťažkosti.
Minuloročný január sme začali so skráteným pracovným týždňom a ani analytici nevedeli veľmi odhadnúť, čo môže prísť o mesiac. Jediné, čo sme vedeli, bolo to, že situácia sa komplikuje. Naša reakcia bola okamžitá a správna.
Pred rokom som vás informoval, aká je situácia nestabilná a dynamicky sa mení. Žiadal som vás, aby ste boli flexibilní a predvídaví. Som šťastný, že sme takí boli. Vďaka tomu sme prostredníctvom Carnegie Way vytvárali hodnoty pre nás všetkých a ukončili rok s dobrým výsledkom. Ďakujem vám za stovky nápadov, ktorými ste vydláždili našu cestu Carnegie Way. Bez takéhoto prístupu, bez našej vlastnej aktivity a kontinuálneho zlepšovania v každej prevádzke by sme nikdy neboli schopní dosiahnuť to, čo sa nám v roku 2016 podarilo.
Minulý rok som vám hovoril, že budeme politikom v Európskej únii vysvetľovať, aké škodlivé pre hutnícky priemysel sú niektoré ich rozhodnutia a ako musíme prekonávať prekážky, ktoré naši konkurenti na východe nemajú. Znovu a znovu sme požadovali rovnocenné podmienky pre všetkých. Napriek tomu sa stále do Európy dovážajú tisíce ton ocele za dumpingové ceny. Minulý rok sme cítili podporu mnohých. Aj Vláda SR veľmi pozorne načúvala, čo hovoríme. Je veľa ľudí, ktorí chápu, aký dôležitý je pre Európu oceliarsky priemysel a veľmi skoro uvidíme, či ich hlas je dostatočne silný.
Chcem spomenúť aj úsilie našich odborových organizácií, ktoré hlasno zdôrazňovali, že Európa bez ocele nemôže existovať. „Nezničte náš priemysel,“ varovali dvakrát aj odborári z Košíc zástupcov Európskej komisie v Bruseli. Po minulom roku vieme, že Európska komisia si uvedomuje, čo európsky oceliarsky sektor potrebuje a čo ho ohrozuje. Čoskoro budeme vedieť, či sú európski politici schopní prijať aj efektívnejšie nástroje na ochranu obchodu. To, čo nám hovorili, sa dobre počúvalo, ale my hlavne čakáme na reálne, rýchle a účinné opatrenia. Hoci máme nad hlavami ešte veľa mračien, vidíme pred sebou aj lúč svetla a nádeje.
