Skončil sa druhý ročník celoročnej praxe vysokoškolákov v U. S. Steel Košice
Druhý ročník celoročnej praxe v spoločnosti U. S. Steel Košice sa skončil. Absolvovalo ho vyše sedemdesiat vysokoškolákov, pre ktorých v nejednom prípade znamenal prvý kontakt s praxou, kooperáciu s odborníkmi i prvú prácu na skutočných rozvojových projektoch vo fabrike. Príležitosť podeliť sa o svoje dojmy i nadobudnuté skúseností mali mladí ľudia na záverečnom stretnutí s prezidentom firmy Scottom Buckisom a top manažérmi spoločnosti, ktoré sa uskutočnilo na záver júna v doškoľovacom zariadení v Medzeve a ktoré bolo spojené aj so športovými aktivitami.
Už druhé kolo celoročnej praxe má za sebou aj Patrícia Hronová, štvrtáčka Fakulty materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach, ktorá študuje hutníctvo železa a ocele. Praktické skúsenosti počas prvého ročníka praxe naberala v dcérskej spoločnosti RMS, a to na medzioperačnej kontrole, kde sa venovala stanovovaniu rôznych parametrov výroby žiaruvzdorných materiálov, druhý rok praxovala v oceliarni 2 a pracovala na projekte inovácie technologickej výroby oceľových akostí v kyslíkových konvertoroch i na elektronickom predpise. „Najviac mi pritom pomáhal a pomáha môj mentor Martin Vaško, ktorý je veľmi ústretový a umožňuje mi, aby som videla všetko, čo sa týka technológie, ktorú študujem. Čo mi prax dala? Určite hlavne možnosť stretnúť sa s viacerými, možno budúcimi kolegami. Spojenie teoretických vedomostí s praktickými poznatkami je niečo, čo vo svojom odbore potrebujem a čo mi zjednodušuje štúdium. Čas strávený vo fabrike vôbec neľutujem. Napokon, technika a technológia ma veľmi bavia. Nemenila by som. S fabrikou sa nelúčim, čaká ma letná stáž, na ktorú sa veľmi teším,“ nechala sa počuť budúca inžinierka.
Aj jej spolužiačka Dominika Ivanová praxuje v oceliarni, avšak v prevádzke Príprava vsádzky a úpravne brám pod vedením mentora Rudolfa Proksa, kde sa venuje analýze rizík pri pracovných činnostiach, ale aj elektronickým predpisom. „Prax v železiarňach mi dala veľmi veľa. Už len získanie pracovného návyku je veľmi veľkým bonusom... Chodiť do školy je o niečom úplne inom. Navyše, jedna vec je učiť sa nejakú teóriu a druhá prísť do praxe. Je v tom veľký rozdiel. Základ je síce ten istý, ale praktické skúsenosti sú nadovšetko. Veľa mi dáva aj kontakt s odborníkmi, ktorí ma tiež niečo naučia,“ poznamenala Dominika, pre ktorú sa rovnako začala v U. S. Steel Košice dvojmesačná letná stáž. „Aké mám očakávania? Celkom sa teším na tímovú prácu v skupinách. Uvidíme.“
Jakub Rajnič, čerstvý absolvent študijného odboru elektroenergetika Fakulty elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach, už o zopár dní posilní rady zamestnancov košickej oceliarne. Celoročná prax, ktorú má za sebou, nebola jeho prvým kontaktom s fabrikou. Hutu spoznával niekoľko rokov z rôznych strán. „Počas štúdia som pracoval vo viacerých divíznych závodoch. V Energetike v prevádzke Vodné hospodárstvo, ale aj v strojovni, či v kotolni teplárne. V Teplej valcovni som viazal a značkoval zvitky, v zušľachťovni zasa viedol evidenciu v sklade lakov a farbív,“ vyrátal niekoľko pracovísk a vzápätí dodal, že najviac sa mu vryla do pamäte práca na projekte rekultivácie a zhospodárnenia bukoveckej vodnej pred nádrže s jeho výborným mentorom Marekom Kozákom, Mikulášom Bugisom a Petrom Spielmanom.
A čo dala prax vo fabrike jemu? „Výborné prostredie, v ktorom sa mi veľmi dobre pracovalo. Spoznal som super ľudí. Nedá mi nespomenúť Mareka Kozáka, je to super človek. Bol mojím mentorom, s ktorým som si skvelo rozumel. Rád sa s ním stretnem aj v budúcnosti, pretože 15. júla nastupujem do železiarní. Prax mi vlastne posunula pracovné miesto vo fabrike. Bol som medzi dvadsiatimi vysokoškolákmi, s ktorými firma pred časom podpísala zmluvu a budúcej pracovnej zmluve. Prax mi poskytla veľa skúseností, vedomosti o práci technológa, ktorým je aj Marek. Videl som, ako pracuje, ako sa vytvárajú smernice, plány, ako sa riešia problémy v teréne, ako sa pracuje s dodávateľmi... Dosť často sme boli v teréne, za čo som ľuďom z Vodného hospodárstva veľmi vďačný. Nebolo to len o zárobku. Mal som príležitosť byť s ľuďmi, niečo riešiť, posúvať sa ďalej.“