Trojica železiarov úspešne zvládla trasu Bratislava - Jasná pod Chopkom

V uplynulých dňoch sa na Slovensku konalo jedno z najkrajších amatérskych cyklistických podujatí, XVI. ročník cyklomaratónu Bratislava - Jasná. Trasa v celkovej dĺžke 315 kilometrov už tradične viedla z bratislavských Zlatých pieskov do Jasnej pod Chopkom. Na tejto akcii sa zúčastnila aj skupinka štyroch Košičanov. Traja z nich sú zamestnanci U. S. Steel Košice, Waldemar Billý zo Studenej valcovne, Marián Fotta z Teplej valcovne a Katarína Azariová z úseku Marketing a Predaj. Kvarteto doplnil Košičan Radoslav Kudla.

Pelotón odštartoval smerom cez Senec na Nitru, za ktorou začínajú stúpania. Trať potom smerovala popri rieke Hron k Žiaru nad Hronom. Na ceste čaká Banská Bystrica, kde pelotón odbočuje na Donovaly. Toto stúpanie, najmä pri Starých Horách, je prvou najväčšou previerkou fyzických aj duševných síl účastníkov v dĺžke 13 km. Účastníci, ktorí nezvládnu tento úsek, môžu nastúpiť do zberného autobusu s tým, že stratia nárok na účastnícky certifikát. V poslednom čase túto možnosť využíva iba málo cyklistov, sú to najmä tí, ktorí trasu a jej náročnosť nepoznajú alebo ju podcenili.

Dolu serpentínami z Donovalov sa do Liptovskej Osady štartuje jednotlivo kvôli bezpečnosti na veľmi náročnom úseku, kde cyklisti dosahujú rýchlosť až 70 km/hod. Pelotón pokračuje cez Ružomberok smerom na Ivachnovú do Liptovského Mikuláša. Zo srdca Liptova sa dostávame k záverečnej fáze cyklomaratónu. Po poslednej zastávke účastníkov na parkovisku za Demänovou pokračuje pelotón spolu a od Jaskyne Slobody (5 km pred cieľom) dostávajú účastníci zelenú na prezentáciu svojich posledných síl až do cieľa v tej najtvrdšej previerke. Cieľ je už od prvého ročníka tohto podujatia pred Junior hotelom v Jasnej.

Po návrate sa jedna z účastníčok tohto podujatia Katarína Azariová podelila s nami so svojimi dojmami: "Po úvodných kilometroch zavládla v pelotóne eufória. Nohy pracujú, aby sa telo zahrialo, slnko ešte len vykukuje spoza kopčekov a ukazuje smer na východ. Po prvých sto kilometroch sa organizmus dostáva do určitého cyklu, šliapať do pedálov - pribrzdiť - v kopčekoch vstať zo sedla a stále dookola. Takže v takomto režime som prešla takmer 200 km bez problémov (hlási sa však tuhnutie svalov v lýtkach, krku, na rukách a otlačený zadok). Od Bratislavy pelotón oddychoval 2-krát (na 123 a 183 km) - 30 minútová pauza na dočerpanie vody a doplnenie kalorických zásob pred prvou tvrdou previerkou - Donovalmi. Banskú Bystricu prejdeme mlčaním, všetci si premietajú ako rozložiť sily, v ktorom okamihu si dať posilňujúcu Power Barovú tyčinku, koľko vody vypiť. Rozmýšľam, či vystačím s dychom a nedostanem kŕče do nôh. A ešte k tomu páliace slnečné lúče a prach z opravovanej cesty. Najľahšie prevody nahodené, v sede to po chvíli začína byť veľmi unavujúce - stehná začínajú páliť. Stoj zo sedla a ťahanie "kormaňa" aspoň trochu pomôže, ale ruky opäť dostávajú zabrať a tak znovu do sedla. Vtom zákruta vpravo, je to už tá posledná? Rozmýšľam. Ale kdeže, na vrchol ostáva ešte 5 km. Sadnúť, vstať, sadnúť, vstať, v posledných kilometroch už nič nevnímate, len vozovku pod vami a bolesť v nohách. Na Donovaloch máme 60-minútovú obedňajšiu prestávku a po nej zjazd v plnej rýchlosti dole. V Ružomberku dáva pelotón znovu jedno z neustále sa opakujúcich znamení, časté brzdenie. Je to kopček alebo prekážka na ceste? Bohužiaľ, škaredý pád jedného z účastníkov cyklomaratónu. Prudko brzdím a zastanem pri cyklistovi ležiacom v kaluži krvi. Nevyhol sa hlbokej jame a aj napriek tomu, že mal prilbu, rozbil si čelo. Pre neho už táto trať skončila. Mlčanie je na nevydržanie, len byť v strehu a nespadnúť, únava už robí svoje. Konečne sme v Demänovej, slnko je už za mrakmi, ochladilo sa. Už len pár kilometrov a sme v cieli. Neuveriteľné sa o chvíľu stane skutočnosťou. Tento kopec sa s tým na Donovaloch nedá porovnať, veď aj autá tu majú problémy dostať sa na vrchol. Posledné zvyšky síl, únava, bolesť, chlad, cesta sa stáva každým metrom strmšou. Už ani najľahší z prevodov nepomáha. Mám zosadnúť z bicykla a tlačiť ho do kopca? Nie, zatnem zuby a šliapem do pedálov z posledných síl. Prvá chata na obzore, žeby koniec utrpenia? Ešte pár zákrut a objavuje sa CIEĽ. Potlesk hlúčika ľudí zaznieva len akoby z diaľky. Tak predsa sa to dá zvládnuť. Ja som trasu Bratislava - Jasná, ktorá meria 315 kilometrov, zdolala za 11 hodín a 27 minút."

Na druhý deň po tomto cyklomaratóne sa partia Košičanov rozhodla, že to dorazia až do Košíc, vzdialených 182 km. A tak celková bilancia znela: Bratislava - Košice, 497 km na bicykli, čistý čas 18 hodín 28 minút.