Honorárny konzul štátu Pensylvánia v SR Joseph Senko a skupina amerických Slovákov navštívili U. S. Steel Košice

Odkedy ich rodičia odišli za more, aby si v Amerike našli prácu a začali tam nový život, ubehlo už niekoľko desaťročí. Napriek tomu ich ku krajine svojich predkov viaže, ako väčšina z nich zhodne tvrdí, veľmi silné puto. Aby sa nepretrhlo, veľmi často a radi sa na Slovensko vracajú. Či už z vlastnej iniciatívy, alebo prostredníctvom krajanských spolkov či iných organizácií, ktoré si dali za cieľ udržiavať kontakty s bývalou domovinou. Vďaka honorárnemu konzulovi štátu Pensylvánia na Slovensku Josephovi T. Senkovi, ktorému je Slovensko veľmi blízke, sa do srdca Európy dostanú častejšie než raz za pár rokov.

I jeho rodičia sa narodili tu, otec v neďalekých Sečovciach. Za prácou do Ameriky odišiel sotva sedemnásťročný. Tam sa spoznal s mladým dievčaťom, tiež východniarkou. Vzali sa, narodilo sa im sedem detí, jedným z nich bol Joseph. Na rodnú reč nezabudli, učili ju aj svoje ratolesti. Doma sa vždy hovorilo po slovensky. A ešte jedna zaujímavosť. Otec dnešného honorárneho konzula Josepha Senka pracoval dlhé roky v pittsburskej oceliarni. Nie však takej známej ako U. S. Steel.

Minulý týždeň v stredu navštívil v rámci dvojtýždňového pobytu na Slovensku, spolu s vyše dvadsaťčlennou skupinou amerických Slovákov, spoločnosť U. S. Steel Košice. "Je to už naša šiesta cesta na Slovensko," konštatuje. "Boli sme už v Bratislave, Piešťanoch, Banskej Štiavnici, Banskej Bystrici, vo Vysokých Tatrách a teraz sme prišli do Košíc. Chystáme sa ešte na dva dni do Prahy. Prakticky sme prešli celé Slovensko..."

"To, že sa pripravuje ďalšia cesta na Slovensko, sme dali na známosť," hovorí čistou slovenčinou jeho manželka Albína," ešte v januári. Kto mal záujem, mohol sa prihlásiť. Nazbieralo sa nás vyše tridsať. Nie všetci sú však tu. Niektorí chýbajú, lebo využili cestu do Európy a sú na návšteve u svojich slovenských príbuzných. V podstate všetci majú na Slovensku svoje korene, zaujímajú sa o túto krajinu a všetkým sa tu veľmi páči. Naším cieľom pri organizovaní takýchto ciest je priniesť kultúru a všetko dobré zo Slovenska do USA, chceme aby naši ľudia vedeli o tejto krajine čo najviac."

Skupinu amerických Slovákov na pôde spoločnosti U. S. Steel Košice privítal jej prezident David H. Lohr, ktorý spolu s viceprezidentom pre výrobu Scottom C. Pape informoval hostí o zameraní, výrobnom programe, obchodných aktivitách, investičných zámeroch košickej oceliarne, ale aj o dianí a živote na Slovensku z pohľadu amerických manažérov a aktivitách U. S. Steel Košice v oblasti podpory regiónu a Slovenska. Bol čas aj na diskusiu, a to i na odbornú tému, keďže niektorí z hostí boli bývalými oceliarmi. Zaujímali sa o spôsob dopravy vstupných surovín do huty, veľkosť brám či počet vysokých pecí a ich kapacitu, hovorilo sa však aj o pomoci komunite zo strany fabriky. I Cecília Sarocky , ktorá funkcionárči v rôznych krajanských spolkoch v USA, diskusiu pozorne sledovala. Sama, ako prezradila, pochádza z veľkej rodiny oceliarov. Vo fabrike pracovala nielen ona, ale aj jej manžel, brat a jeho syn.

" Už naša tretia generácia spojila svoj profesijný život s hutníctvom," prezradila nám neskôr. A ako inak, reč prišla aj na rodné korene. "Ja som sa už narodila v Amerike, rodičia tu, na Slovensku, kde mám dvoch bratrancov. V Košiciach a Prešove. A ešte jednu sesternicu v Ostrovanoch. Po slovensky viem, naučili ma to mama a otec. Keď som išla do prvej triedy, nevedela som dokonca po anglicky ani slovo," usmieva sa pri spomienke. "Musela som sa angličtinu učiť v škole..." Súčasťou programu návštevy bola aj okružná jazda areálom fabriky a krátko pred obedom i prehliadka výstavy Inšpirácie v kove v Galérii U. S. Steel Košice.