Vianočný večierok dôchodcov plný spomienok, ale i zábavy
Fabrike, jej výstavbe a potom zveľaďovaniu, venovali kus svojho života. Desiatky rokov pri výrobe železa a ocele sa mnohým nezmazateľným rukopisom vryli do pamäte. Sú
to časy, na ktoré sa nezabúda, konštatovali zhodne bývalí hutníci, dnes dôchodcovia, užívajúci si zaslúžený odpočinok. Na vianočnom večierku v Dome umenia sa ich v utorok 6. decembra 2005 na
pozvanie vedenia spoločnosti U. S. Steel Košice zišlo vyše štyristo. Tradícia, ktorú si všetci bez rozdielu veľmi pochvaľujú. Utužuje puto, ktoré sa nepodarilo pretrhnúť ani prúdu
času.
Koncert košickej Štátnej filharmónie, v ktorom odzneli melódie Leopolda Mozarta, Petra Breinera, árie z Mozartových opier Don Giovanni a Figarova svadba v podaní
sólistu Štátneho divadla Košice Mariána Lukáča i vystúpenie spevokolu Pajtáš, ktorý funguje pri občianskom združení Jeseň života, otvorili večer plný dobrej hudby, zábavy a napokon i tanca.
Nechýbali na ňom ani prezident spoločnosti U. S. Steel Košice David H. Lohr, Susan Lohrová, viceprezident pre ľudské zdroje Miroslav Kiraľvarga,
viceprezident pre výrobu Scott Pape i manželky niektorých topmanažérov. Ešte predtým, než sa večierok rozprúdil naplno, sa seniorom prihovoril David H. Lohr, ktorý ocenil podiel
bývalých zamestnancov podniku na jeho rozvoji.
"Položili ste základy nášho úspechu a naša firma na vás nezabúda. Chcem sa za vašu prácu pre firmu v uplynulých rokoch poďakovať. Vám i vašim rodinám, ktoré
vám boli oporou," povedal okrem iného a zaželal všetkým pevné zdravie, veľa úspechov a rodinného šťastia v novom roku.
V mene niekoľkých tisícok dôchodcov sa za pomoc a podporu zo strany U. S. Steel Košice poďakoval zástupca OZ Jeseň života Aladár Szabo. "Ďakujeme, že
nezabúdate na tých, ktorí svojimi rukami a umom dlhé roky budovali a zveľaďovali tento podnik. Dnes sme aj my hrdí na vynikajúce výsledky, ktoré spoločnosť pod novým vedením dosahuje,"
povedal a ubezpečil vedenie U. S. Steel Košice, že v rámci možností a kontaktov, ktoré sa určite nepretrhnú ani v budúcnosti, budú bývalí hutníci aj naďalej robiť fabrike dobrú reklamu a
pomáhať, tak ako v posledných rokoch, pri rôznych charitatívnych a iných akciách vedenia. Poďakoval sa tiež za krásny predvianočný večierok, za možnosť stretnúť sa s bývalými kolegami a zaspomínať
si na časy mladosti.
"Čo robím, keď nerobím? Určite sa nenudím, aj viac času by som potreboval," dal sa s nami do reči bývalý energetik Ján Nigut, ktorý v
odpracoval v podniku 37 rokov. Záhradka, rekonštrukcia synovho domu i drobné elektrikárske práce, s ktorými pomôže svojim známym a priateľom, raz dva zhltnú čas. Deň prejde ako voda. Podobne je na
tom aj jeho bývalý "súkmeňovec" Jozef Vyrúbal, ktorý si vo fabrike, v kyslikárni, odkrútil 33 rokov. Aj jemu najviac k srdcu prirástla záhradka. "V Nižnom Klátove," spresnil.
"Je to trocha od ruky, ako sa vraví, ale je tam nádherná príroda, väčšinu dní v roku sa zdržiavam práve tam."
Obaja svorne tvrdia, že ich záujem o život vo fabrike nikdy neochabol. Práve naopak. Prehľad majú vďaka bývalým kolegom, s ktorými sa pravidelne stretávajú aspoň
dvakrát do roka na spoločných posedeniach. Ale aj Oceli východu, vravia. "Každú stredu si pre noviny chodíme do klubu. Chceme mať čerstvé informácie o tom, čo sa v podniku deje. Radi si
prečítame niečo nové o energetikoch, ale nielen o nich," dodáva Ján Nigut.
Po dobrej večeri sa seniori spolu so svojimi partnermi zabávali dlho do noci. Do tanca i na počúvanie zahral Dychový spolok Kodurka a Miloš Gesker. Pamiatkou na tento
večer bude pre každého malý vianočný darček.