V Galérii U. S. Steel Košice vystavuje koksár Vladimír Dovičák

Výstavu obrazov Vladimíra Dovičáka slávnostne otvoril viceprezident U. S. Steel Košice pre výrobu Scott Pape (vľavo).

V Galérii U. S. Steel Košice vo vstupnom areáli bola vo štvrtok 10. júna vernisáž výstavy obrazov Vladimíra Dovičáka (1958), zamestnanca divízneho závodu Koksovňa. Po výstave fotografií zamestnancov oceliarskej spoločnosti je to v krátkom čase už druhé podujatie obrazárne v réžii Vonkajších vzťahov U. S. Steel Košice.

Na slávnosti sa zúčastnili viceprezidenti U. S. Steel Košice Scott Pape, James Connor a Martin Pitorák, príbuzní, priatelia a kolegovia maliara, ako i široká verejnosť. Autora predstavil Scott Pape, viceprezident pre výrobu. Vyzdvihol jeho široký okruh záujmov - venoval sa športu, hudbe i spevu, nakoniec, ako tridsaťdvaročný, podľahol čaru maľovania. Jeho tvorbu ovplyvnil surrealizmus, čo sa odráža i v niektorých prácach, nápadne pripomínajúcich španielskeho maliara Salvadora Dalího. Do obrazov tvorených akrylom a olejom najčastejšie vpisuje svoje pocity a fantázie s túžbou nájsť sám seba.

Hoci sa Vladimír Dovičák venuje maľovaniu približne pätnásť rokov a členom tímu koksárov je už šestnásť rokov, kolegovia o jeho záľube až do minulého týždňa nevedeli takmer nič. Určite to bolo preto, ako povedal vedúci prevádzky VKB 3 Jozef Gbúrik, že patrí medzi veľmi skromných zamestnancov. Vyzdvihol jeho zodpovednú prácu diagnostika koksárenskej batérie a netajil hrdosť a obdiv k svojmu kolegovi.

Vladimíra Dovičáka nemožno nazvať málo zhovorčivým, najmä pokiaľ ide o maľovanie, o sebe však hovorí zjavne nerád. Iba okrajovo poznamenal, že sa venoval cyklistike, že hrával v hudobnej skupine na gitare a spieval a k prvým pokusom na plátne sa dostal približne v osemdesiatom deviatom roku, po tom, čo sa ich hudobná skupina rozpadla a zrazu mal prebytok voľného času. Dlhšie pociťujúcu vnútornú potrebu maľovať, (sklony ku kresleniu sa u neho prejavili už v žiackom veku), tak mohol pretaviť do obrazov.

"Od začiatku som preferoval fantazijné maliarstvo, nikdy ma nebavili krajinky, hoci milujem prírodu a venujem sa turistike. Za vhodnejšie na ich zobrazenie považujem fotografiu. Maľujem iba vo voľnom čase. Nemám žiadny ateliér, musím si vystačiť s kuchyňou. Som rád, ak svojimi obrazmi urobím niekomu radosť. Nie som už mladý, maľujem pre potešenie so zvedavosťou, čo vo mne je."

Nerád hovorí o tom, akým smerom sa chce vo svojom vývoji uberať. "Nechcem sa hrať na niekoho iného než som. Prešiel som viacerými obdobiami, zmenu maliarskeho štýlu vidieť aj na výstave. Nie je to ešte koniec, osobne som presvedčený, že tie najlepšie veci len prídu. Mám rád erotiku, zmyselnosť, myslím, cítiť z pozadia obrazov. V ostatnom čase sa viac venujem farbám, využívam viac ich širokú paletu." Výstava obrazov Vladimíra Dovičáka je otvorená do 30. júna 2004 denne od 8.30 hod. do 16.00 hod.