|
Skupina našich lunochodcov, ktorá sa v roku 1978 zúčastnila 21. vychádzky smerom na Bukovec, z ktorej štáb Čs. televízie nakrútil záznam.
|
|
V dávnej minulosti, keď boli naše železiarne ešte vo výstavbe, mala novovzniknutá telovýchovná jednota VSŽ Košice za úlohu zapojiť do aktívnej telovýchovno-športovej
činnosti čo najväčší počet zamestnancov. Organizovali sa pre nich rôzne súťaže, turnaje i športové aktivity za účelom plnenia podmienok získania odznaku zdatnosti.
Telovýchovní funkcionári vtedajšej téjéčky však mysleli nielen na mladých, ale aj na tých skôr narodených a založili pre nich turistický oddiel. Pri jeho zrode v tom
čase boli H. Přibyl, M. Belica, M. Mišura, M. Konečný, J. Porubský, R. Čiefová, A. Pohl, Š. Olšavský, M. Hudák a iní, ku ktorým sa postupne hlásili ďalší vyznávači prírody. Neskôr
sa k nim pridal aj Peter Necela, terajší zamestnanec odboru inžinierske činnosti U. S. Steel Košice. V mladosti aktívny plavec, lyžiar i športový potápač však veľa
voľného času trávil v prírode. A to najmä po roku 1970, keď nastúpil pracovať do železiarní na úsek technického rozvoja. Jeho kolega Boris Šterbák bol v tom čase aktívnym turistom a svojich
spolupracovníkov Štefana Raceka, Karola Hrubého i mladého Petra Necelu často lákal na turistiku. Chlapci najprv váhali, ale po čase neodolali jeho pozvaniu a rozhodli sa absolvovať nejakú túru v
blízkosti Košíc. Neboli príliš nadšení a snažili sa vymyslieť niečo nové, čo turista v prírode ešte nezažil.
Tak vznikol v ich pracovnom kolektíve nápad zorganizovať aspoň raz do mesiaca v čase od 17.00 do 22.00 h., keď bude bezoblačno, lunochodeckú vychádzku. "Na
prvú takúto vychádzku, na ktorej som sa ešte nezúčastnil, sa vydali traja odvážlivci. Zorganizovali ju 8. decembra roku 1976 smerom na Prednú holicu. Túra po osvedčenej trase bola krátka a netrvala
dlhšie ako 6 hodín. Po vyznačenom lesnom chodníčku smerom na Jahodnú a Vyšný Klátov späť do Košíc prešla táto trojica asi 12 km. Ja som mal premiéru medzi lunochodcami až na druhej prechádzke a
dodnes na ňu s radosťou i úžasom spomínam. Domov sme sa vrátili za mesačného svitu s baterkami v rukách. Bolo to niečo neobyčajné, úchvatné," spomína na začiatky éry lunochodcov P. Necela
a pokračuje:
"Medzi turistami sa začali šíriť iba priaznivé ohlasy z takýchto vychádzok a na dvadsiatej lunochodeckej vychádzke nás už bolo 44 účastníkov. V tom čase to
bola rarita v turistickom hnutí a dobrý chýr o akcii železiarenských lunochodcov sa rýchlo rozšíril po republike. O našu 21. vychádzku pri mesiaci smerom na Bukovec mala záujem aj Československá
televízia, ktorej štáb nakrútil z tejto akcie záznam. V roku 1977 sme na Silvestra urobili v prírode rozlúčku so starým rokom, na ktorej bol aj vtedajší predseda Telovýchovno-brannej komisie vo VSŽ
Blažej Kottler. Odborová i zväzácka organizácia venovali v nasledujúcich rokoch našim akciám v rámci masovej turistiky veľkú pozornosť. Okrem peších a lunochodeckých vychádzok sme neskôr
organizovali cykloturistiku a v zime prechody prírodou na bežkách."
Mnohí z dnešných turistov si určite pamätajú na masové turistické podujatia, ktoré sa vo VSŽ organizovali ako Horská 50-ka, Železiarenská stopa zdravia, Košické kolo,
Lunochodecká 35-ka, Výstup mládeže VSŽ na Chabenec, Výstup mládeže na Rysy, získanie Tatranského turistického odznaku, Pochod Košice-Geravy a iné. V roku 1987 sme v Košickej Belej usporiadali XXVI.
Mestský letný zraz turistov a turistické prechody Vysokými a Nízkymi Tatrami, Slovenským rajom, Slovenským krasom i Slovenským rudohorím.
"Máme aj svoju vlastnú pečiatku, ktorú pre nás urobil Pišta Racek z obyčajnej gumy na gumovanie. Stále ju ešte používame do záznamov o lunochodeckých
vychádzkach. Znázorňuje usmievajúci sa mesiačik," hovorí P. Necela a dodáva: "Najväčšiu účasť sme zaznamenali v roku 1979, keď sa našej lunochodeckej vychádzky zúčastnilo až 172
účastníkov. Predstavte si, mali sme objednané len dva autobusy a nikoho sme nechceli poslať domov, nuž sme sa všetci doslova natlačili do týchto autobusov. V rámci mnohých turistických akcií sme
zažili veľa radostných i úsmevných príhod. Medzi nami sme mali jedného člena, ktorý bol tradične všade posledný a často zmeškal odchod autobusu. Neraz sa stalo, že prišiel na stanicu, alebo na
parkovisko, odkiaľ sme odchádzali a autobus tam už nebol. Na druhý deň nám povedal, že prišiel načas, ale my sme mu ušli. Pritom sme vždy na oneskorencov čakali tých "akademických" 5 minút. Raz sme
sa vracali z výstupu na Chabenec a v Tisovci sme mali prestávku na jedno pivo. Dohodli sme sa na čase, kedy autobus odíde. Samozrejme, že spomínaný chronický "meškateľ" nešiel s nami na pivo, ale
vybehol za mesto a museli sme na neho čakať pol hodiny. Keď sa konečne objavil, urobili sme si z neho srandu a povedali šoférovi, aby sa rýchlo pohol. Mali ste vidieť ten jeho šprint za autobusom.
Nechali sme ho bežať, až kým sme nevyšli z mesta."
Lunochodci však vďaka neúnavnému Karolovi Hrubému, ktorý je už na dôchodku, aj v tomto roku pokračovali vo svojej aktivite, keď zorganizovali už 27.
ročník Lunochodeckej 35-ky. Čo sa týka lunochodeckých vychádzok, za čas existencie, od kedy začali lunochodci svoju činnosť, dodnes zorganizovali okolo štyristo vychádzok a budú pokračovať aj v
budúcom roku.