Diamantové, zlaté a strieborné plakety bezpríspevkovým darcom krvi

Štrnásty jún, deň narodenia Karla Landsteinera, nositeľa Nobelovej ceny za medicínu za objavenie krvných skupín A, B, 0 a súčasne Svetový deň darcov krvi, využil Slovenský Červený kríž, Územný spolok Košice - mesto, na ocenenie darcov krvi. Diamantové, zlaté a strieborné plakety Prof. MUDr. Jana Janského prevzali v pondelok tohto týždňa deväťdesiati bezpríspevkoví darcovia krvi. Na slávnosti sa zúčastnili prezident SČK Milan Kručay, predsedníčka ÚzS SČK Košice - mesto Helena Turisová a ďalší hostia.

Diamantovú plaketu za osemdesiat bezpríspevkových odberov krvi udelili štyrom darcom, medzi nimi i dvom zamestnancom U. S. Steel Košice - Miroslavovi Červenákovi z divízneho závodu Hutnícka druhovýroba a Zoltánovi Kováčovi z divízneho závodu Oceliareň. Viacerí železiari figurovali tiež medzi ocenenými zlatými plaketami. Tie udelili štyridsiatim dvom darcom krvi. Rovnaký počet darcov splnil kritériá na udelenie striebornej plakety Dr. Janského.

Predák expedície Miroslav Červenák sa stal darcom krvi v roku 1985. Krv potrebovala pri pôrode dcéry manželka a tak neváhal ani chvíľu. Odvtedy chodieva na odbery pravidelne. "Mám za sebou osemdesiatjeden odberov, vrátane krvných doštičiek, posledný som absolvoval v marci tohto roku," vraví. "A idem ďalej, pokiaľ mi zdravie dovolí, som rozhodnutý v darcovstve pokračovať," usmeje sa. "Je to pre mňa už akási prirodzená potreba." Rovnako ako iným, aj jemu sa už stalo, že ho z transfúzneho oddelenia volali na odber, aby pomohol dieťaťu, alebo onkologickému pacientovi, s konkrétnym človekom, ktorému pomohol, sa zatiaľ nestretol. Vnútorne ho obohacuje pocit, že pomohol zachrániť život, alebo aspoň vlial nádej chorému. "Zdá sa, že budem mať vo svojom najbližšom okolí pokračovateľku darcovstva v mojej devätnásťročnej dcére," prezradí hrdo. "Vlani absolvovala prvý odber."

Všeobecne však, poznamená Miroslav Červenák, akoby darcov, najmä mladších vekových kategórií, ubúdalo. Vidí to vo svojom okolí v zamestnaní i na transfúznej stanici. "Možno je to i slabým záujmom spoločnosti o darcov krvi a tiež niektorých zamestnávateľov. My v U. S. Steel Košice si ťažkať nemôžeme, zamestnávateľ nám vychádza v ústrety." Aj keď sa zhodneme na tom, že ponúknuté vymoženosti nie sú pre darcov prvoradé, vypovedajú o postoji firmy k vysoko humánnej činnosti, akou darcovstvo bezpochyby je. "Kým my si môžeme v deň odberu čerpať deň voľna, v iných firmách si musia zamestnanci vybrať deň dovolenky. Tento rok na jeseň si napríklad za absolvované odbery doprajem ozdravný pobyt."

Zoltán Kováč chcel byť pôvodne lekárom a venoval sa vrcholovému športu. Prvý sen mu nevyšiel, ďalšie športové napredovanie prekazil úraz. Bolo to začiatkom osemdesiatych rokov a kdesi tu sa nájdu i korene jeho vzťahu k darcovstvu krvi. Skrýva sa za ňou nezištná chuť pomáhať druhým. "Som hrdý na to, že svojou krvou môžem pomôcť chorým, aby boli zdraví," hovorí predák zariadenia na plynulé odlievanie ocele do brám č. 2. "Som hrdý tiež na to, že ma ani raz z odberov nevyradili pre nevyhovujúci zdravotný stav," dodá oceliar, ktorý v hute pracuje už osemnásť rokov. "Je mi veľmi ľúto chorých, najmä onkologických pacientov. Tak trošku ma hreje nádej, že som aspoň niekomu podal pomocnú ruku. Iba raz v živote sa mi stalo, že ma vyhľadal otec dcéry, ktorej poskytli moju krv po autonehode. Bol to pre nás oboch neopísateľný, veľmi silný zážitok."

Tak ako jeho kolega z Hutníckej druhovýroby, aj on vidí pokles záujmu o darcovstvo medzi mladšou generáciou. "Možno v tom vidieť aj slabnúci záujem spoločnosti o túto skupinu ľudí. Mrzí ma, že prichádzame o daňové úľavy, voľné cestovné lístky... Prednostné ošetrenie u lekára sa už tiež stáva zrejme minulosťou. Minule ma zarazil nápis na dverách, podľa ktorého majú túto výsadu držitelia zlatých kariet..." Nehovorí to preto, že si tieto vymoženosti nárokuje. Pomoc človeka človeku nemožno premieňať na čísla a výhody, darcovia by však podporu cítiť mali. Často sa im nedostáva totiž ani tej morálnej.

Nie je to samozrejme prípad organizácií, ktoré pracujú v dobrovoľnom bezpríspevkovom darcovstve krvi. Na pondelkovom stretnutí mnohonásobných darcov krvi odznelo veľa pekných myšlienok a ďakovných slov. Odznel však i jeden dôležitý fakt. Potreba krvi stúpa. A ak nebude darcov, chorým, ktorými sa môže stať hocikto z nás, nebude čo dávať.