Maratón knižných recenzií sa dnes končí. Ako inak, ak nie športovo? Ján Antoš z DZ Teplá valcovňa miluje pohyb na čerstvom vzduchu a prírodu. Naposledy sa s nami podelil o výstup na Gerlach, ale venuje sa i cyklististike či bežeckému lyžovaniu. Pravidelne sa zúčastňuje firemných letných a zimných športových hier. Oslovil ho inšpiratívny príbeh atléta - českej lokomotívy, ako ho vo svete prezývali, Dnes trochu zomrieme od autora Richarda Askwitha:
„Emil Zátopek podľa mňa stojí za to, aby si o ňom ľudia prečítali knihu, alebo aspoň pozreli film. Myslím, že ho nemusím nikomu predstavovať. My, trochu skôr narodení, ale aj mladá generácia, poznáme Zátopka ako atléta - bežca. Natočený bol o ňom aj film, ale kniha je oveľa krajšia. Jeho príbeh sa krásne číta a ako športovca ma zaujal nielen jeho prístup k životu, k tréningovým metódam, ale najmä na tú dobu jeho nevídané úspechy, ktoré ho preslávili po celom svete. Ako prvý na svete vybojoval na olympiáde v Helsinkách v roku 1952 až tri zlaté medaily v behu na 5 km, 10 km a maratón, ktorý vtedy bežal po prvýkrát v živote. V každej z týchto disciplín vtedy zároveň vytvoril nový olympijský rekord. Tento trojboj sa doteraz nikomu nepodarilo prekonať a už ho asi ani nikto neprekoná. Kniha opisuje Zátopkove spoznanie sa s celoživotnou partnerkou, manželkou Dankou, s ktorou sa spoločne snažili, aj s humorom, prežívať jeho životné vzostupy aj pády. Danka vždy stála pri ňom, aj v prelomovom roku 1968, kedy Zátopek otvorene podporil Pražskú jar. Vtedajším režimom bol perzekuovaný, dostal sa do nemilosti a šesť a pol roka potom strávil s lopatou v rukách, pracoval na vrtoch a hĺbil studne. Ale svet to vnímal a podporil ho.
Kniha ma zaujala Zátopkovým prístupom k športu, k behu, ale hlavne ľudským prístupom k životu. Aj dobou, ktorá vtedy bola, keď ho milovali a obdivovali státisíce ľudí nielen v Československu, ale na celom svete."
„Na prvé preteky Ťopka, ako ho krásne volala manželka, odmietol nastúpiť, že je veľmi slabý a nemocný, tak išiel k Doktorovi. Ten ho vyšetril a zistil, že je síce chudý a slabší, ale bežať môže. Ťopka nechcene nastúpil na svoje prvé preteky, rozbehol sa a pocítil, že chce bojovať, vyhrať, tak skončil ako druhý.“
Výhercov knižnej súťaže vyžrebujeme zajtra.
