Choré deti na nemocničnom lôžku sa návštevám a čítaniu hutníkov tešia

Už len zopár dní a ak pôjde všetko dobre, plavovlasú modrookú Viktorku si jej mamka bude smieť odviezť domov. Do Zborova, v bardejovskom okrese. Až odtiaľ ich do Košíc, do I. Kliniky detí a dorastu Detskej fakultnej nemocnice nedobrovoľne priviala choroba. Všetko však nasvedčuje tomu, že už onedlho bude môcť objať svojich blízkych priamo doma. "Nudné" chvíle v nemocnici na lôžku však, zdá sa, nepozná. Napokon, je pri nej mama, a minulý utorok si tu našla aj nové kamarátky. Gymnazistky Michaelu Kolársku a Sašu Havrillovú. "Chceli sme deťom urobiť radosť a tak sme tu. Prišli sme im niečo pekné prečítať. Na túto aktivitu Women's Network nás upozornila moja mama, ktorá v spoločnosti U. S. Steel Košice pracuje," povedala Michaela a dodala, že ona sama číta rada, najmä fantasy. "Aj keď počas školského roka mám v rukách najmä učebnice, počas letných i zimných prázdnin si čas na čítanie nájdem. A žánre? Obľubujem romány od Dana Browna, ktorý vie majstrovsky vtiahnuť čitateľa do deja. Mám rada pútavé príbehy," doplnila kamarátku Saša. Viktorka nám nesmelo prezradila, že rozprávky, ktoré jej číta aj mamka doma, má veľmi rada. A najviac Šípovú Ruženku... Dievčatá jej tentoraz vyrozprávali iné príbehy. Zopár knižiek si priniesli so sebou, ale knižnička, ktorú založili hutníci, poskytovala už bezmála tridsať rôznych tiulov. Stačilo si len vybrať...

Vo vedľajšej izbe diskutovala s tromi tínedžermi asistentka útvaru GM pre rúry, Želmíra Borzová. Prvú skúsenosť s čítaním pre choré deti už mala za sebou. Rozprávkam a príbehom v jej podaní sa nedávno tešili malí pacienti detskej onkológie. Prečo sa rozhodla prísť znovu? "Moje deti, odkedy začali chodiť do školy, si už čítajú samé. Naše čítacie rituály mi začali chýbať a tak som si povedala, že niekomu veľmi rada prečítam peknú rozprávočku. Nuž som tu..." Chlapci ju s úsmevom počúvali, listovali si v knižkách, ktoré so sebou priniesla, najmä však v bohato ilustrovanej encyklopédii Sto otázok a odpovedí. Čomu dávajú prednosť oni? Knihe či internetu? "Ja čítam pravidelne, aj tu, v nemocnici, som už jednu knihu prečítal. Od Verneho. Deti kapitána Granta," pochválil sa Vojtech z Popradu. Jeho rovesník, Rožňavčan Roman, má síce knižky rád, jeho rodičia čítajú veľmi radi, ešte radšej sa však preháňa po internete. Oliver z Košíc bol rezolútny. "Ja nečítam vôbec. Knižky ma nebavia, je to nuda. A čo robím rád? Rád chodím von a na internet, kde sa dozviem všetko, čo potrebujem." Napriek svojmu nekompromisnému postoju sa čítanému slovu nebráni. "Kniha podporuje rozvoj fantázie, obrazotvornosti, umožňuje predstaviť si postavu príbehu, prírodu, farby... Jednoducho dáva nám väčšie možnosti vidieť svet podľa seba," podelila sa s chlapcami o svoje pocity Želmíra Borzová.

Aktivity Women's Network spojené s čítaním pre deti v nemocnici ďalej pokračujú. Oslovili už viac než dvadsať hutníkov. Rozšíriť ich rady môžete aj vy. Stačí zavolať 3-4250...