Všetci ľudia sa rodia ako slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Je príznačné, že práve výňatok zo všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN sa stal hlavným mottom Košickej organizácie vozičkárov - Nezávislý život. Už od samého začiatku svojho vzniku, v roku 1998, sa skupina zanietených ľudí, zoskupená okolo ťažko telesne postihnutého predsedu, zakladateľa organizácie pripútaného na elektrický invalidný vozík, snaží o presadzovanie potrieb, práv a slobôd ľudí na invalidných vozíkoch. Všetci tvrdia jedno.

Problém izolácie zapríčinený telesným hendikepom je problémom všetkých. Aj preto sa usilujú rozvíjať spoluprácu nielen s rodinnými príslušníkmi postihnutých, ale i miestnou a štátnou správou a tiež širokou verejnosťou. Za uplynulé osemročné obdobie dokázali vypracovať a úspešne obhájiť viacero veľkých i malých projektov podporovaných zahraničnými nadáciami i miestnymi sponzormi, ktoré mali za úlohu zvýšiť mieru integrácie občanov s ťažkým telesným postihnutím a hlavne vytvoriť podmienky rovnosti šancí pre túto skupinu ľudí v dnešnej spoločnosti. Jedným z nich je aj projekt Doprava pre všetkých, ktorého výsledkom je vznik prvej bezbariérovej integrovanej taxi služby v Košiciach. Dnes už funguje siedmy rok.

"Projekt podporila Európska únia z programu Phare, holandské nadácie, mesto Košice, ale aj U. S. Steel Košice," konštatuje Anton Benča, predseda správnej rady Košickej organizácie vozičkárov - Nezávislý život. "Vďaka tomu dnes máme k dispozícii tri 9-miestne mikrobusy určené na prepravu ťažko telesne postihnutých ľudí. Svojou vnútornou konštrukciou a výbavou sú prispôsobené aj na prepravu ľudí na invalidných vozíkoch, disponujú špeciálnymi rampami na nástup i výstup." Preprava, vysvetlil, je poskytovaná 24 hodín denne, 7 dní v týždni, 365 dní v roku. Dopravné služby po celom území Košíc, ale aj mimo nich, využíva mesačne 50 stálych zákazníkov, ale aj klientov z domovov sociálnych služieb či geriatrie. "Neexistuje deň, aby neboli autá využité," vraví Anton Benča. "Zdravý človek si vari ani nedokáže predstaviť, aký problém má vozičkár, keď sa chce dostať napríklad na druhý koniec mesta alebo len na opačnú stranu sídliska. V zime je napríklad neprekonateľnou prekážkou pre človeka na elektrickom invalidnom vozíku už len desaťcentimetrová vrstva snehu. Žiaľ, akoby si to kompetentní neuvedomovali. Tak ako zabezpečujú dopravu pre zdravých ľudí, mali by aj pre telesne postihnutých. Veď len v našom meste je podľa našich prepočtov odkázaných na taký druh prepravy, aký poskytujeme my, od šesťsto do sedemsto ľudí. Vlani sme napríklad s ťažko telesne postihnutými vykonali 2489 jázd a najazdili viac ako 110 tisíc kilometrov."

Zdalo by sa, že problém je ako-tak vyriešený. Antona Benča však, ako sám priznáva, pred koncom každého roka začína bolieť hlava. Odkiaľ vziať na povinné a havarijné poistenie vozidiel? Nemálo peňazí pohltí aj pravidelný servis. "Pravda je taká, že nedokážeme zo svojich sociálnych aktivít zabezpečiť financovanie nákladov na bezbariérovú dopravu prevádzkovanú nepretržite 24 hodín denne počas celého roka. Poviem to rovno. Už vlani, ale aj v tomto roku, sme mohli niektoré aktivity realizovať len vďaka finančnej podpore U. S. Steel Košice. Sme za to veľmi vďační. Ak by nám spoločnosť nepomohla, už v druhom štvrťroku 2006 by sme museli dopravnú službu zastaviť... Nechcem si predstaviť, aký dopad by to malo na každodenný život telesne postihnutých ľudí."