Keď sa povie ščamba, východniari zbystria. Znalci šarišského a abovského nárečia pohotovo preložia, že ide o triesku alebo ak chcete íver, iní toto slovíčko automaticky priradia hudobno zábavnej skupine s rovnomenným názvom, ktorá baví Slovákov doma i v zahraničí už druhé desaťročie. Rovnako dlhý čas v nej pôsobia aj dvaja železiari - Julián Ruščák z divízneho závodu Zušľachťovne a obalová vetva a Marek Seman z divízneho závodu Mechanika.

AKO SA TO VŠETKO ZAČALO

"Dokopy sme sa dali náhodou," rozhovoria sa o tom, ako skupina vznikla. "Priatelia, ktorí u nás robievali estrády - v Trstenom pri Hornáde, kde žijeme, je čulý kultúrny a spoločenský život - potrebovali vyplniť medzery medzi jednotlivými scénkami. Oslovili ma, či by sme im nejako nevedeli pomôcť," vracia sa k roku 2000 M. Seman. "Ja a kamarát Cyril Ruščák sme mali zvukovú aparatúru, chodievali sme hrať na svadby, a tak mi napadlo, že to skúsime s ľudovými pesničkami a s pesničkami skupiny Drišľak, ktorá mala a má veľa fanúšikov. Zahrali sme Za rana a zafungovalo to. Ľuďom sme sa páčili a začali nás pozývať na rôzne menšie stretnutia. Najprv iba v Trstenom a potom aj v okolitých obciach. To nás donútilo pokračovať." V tom čase mala skupina štyroch členov. Julián Ruščák hral na ozembuch a spieval, Marek Seman stál za klávesmi, harmoniky i spevu sa zmocnil Cyril Ruščák, neskôr pridal aj gitaru, na tamburínu hral a spieval Marián Bartko, ktorý na najnovšom CD už aj rapuje. Približne o dva roky pribudol do kapely huslista Michal Kaduk. Fotografie z tohto obdobia ich zobrazujú ako mladíkov v štylizovaných krojoch.
"Uletené" kostýmy, v ktorých vystupujú v súčasnosti, si vymysleli sami. Spontánne. "Ku mne neodmysliteľne patria papuče žaby," smeje sa J. Ruščák. "A ku mne zasa kostým Obelixa," dodáva M. Seman. "Prečo práve on? Je to moja obľúbená rozprávka." "Zaškatuľkovaní" sú aj ostatní členovia kapely. "Marián Bartko je takzvaný letný typ a najlepší tanečník v strednej Európe, huslista Mišo výzorom pripomína Róma. Cyril je zasa námorník," predstavujú partičku.
"Zo začiatku sme hrávali svoje scénky a spievali iba pesničky Drišľaku," netaja inšpiráciu. "Prvé estrádne vystúpenie pre nás napísali dobrí kamaráti Maroš Šándor a Radoslav Lukáč."

TLIESKALI IM AJ V SPOJENÝCH ŠTÁTOCH

Hovorené slovo, ktoré nastavovalo ľuďom zrkadlo, malo úspech. Vtipné pesničky tiež. Chlapci sa však chceli posunúť ďalej a prísť s niečím novým aj v hudbe. "Vyrastali sme na Drišľaku, stále sú pre nás vzorom, vážime si ich. Sú to naši kamaráti, Vilo nám napokon krstil i posledné CD, chceli sme však ísť svojou cestou a postupne sme začali tvoriť aj vlastné skladby," hovorí J. Ruščák. "Hudbu skladajú Marek a Cyril, textuje ich Marián a pomáha aj Mária Lukáčová. Spieva sa v nich o živote, o obyčajných ľuďoch."
Nacvičujú na obecnom úrade. Nový program vzniká v období pôstu. Zvyšok roka sa už potom nezastavia. Vystupujú aj viackrát denne, do roka mávajú 140 až 150 vystúpení po celom Slovensku. Hrávajú na rôznych festivaloch, obecných slávnostiach, videli a počuli ich aj diváci jednej zo súkromných televízií, hrali v Chorvátsku, Maďarsku, Českej republike, ale i v USA. "Zahraniční Slováci nás pozvali v roku 2010 i v roku 2012. Hrali sme pre nich v New Yorku a v New Jersey," prezrádzajú. "Na budúci rok by sme si cestu za oceán radi zopakovali, ale mala by to byť dlhšia šnúra vystúpení. Už máme plán, chceli by sme si prenajať karavan a navštíviť viac miest. Napokon, so šoférovaním máme skúsenosti, za volantom sa striedame počas všetkých zájazdových vystúpení." A čo na ich kočovný život hovoria najbližší? "Máme zlaté manželky, slobodný je iba huslista, ktoré nám túto našu vášeň tolerujú. Doma sme naozaj málo, ale snažíme sa to našim rodinám vynahradiť aspoň na spoločných dovolenkách."

NA KONTE MAJÚ ZATIAĽ TRI CD

Doteraz vydali tri CD. V roku 2006 s názvom Perši raz, v roku 2008 Sme tu zaš! a to ostatné z roku 2010 si hovorí Treci pokus. Každé je, podľa ich slov, iné, v každom sa snažili ponúknuť niečo nové. Marek Seman, inak elektromechanik v prevádzke Metalurgia, skladá aj hudbu k pesničkám. "Som hudobný samouk, ak nerátam dva roky klavíra v "zuške". Noty poznám, ale väčšinou hrám podľa sluchu. Keď mi nejaká melódia napadne a nie som doma, rýchlo si ju nahrám na mobil, aby som ju nezabudol a potom ju ďalej rozviniem," prezrádza čo-to z hudobnej kuchyne. Aj Julián Ruščák, predák prípravy náhradných dielcov pozinkovne 1 a 2, navštevoval hodiny hudby, kde sa učil hrať na trúbku a spievať. "Nebyť Cyrila, asi by som sa hudbe intenzívnejšie nevenoval. Skôr než som začal hrať v Ščambe, hrával som v našej obecnej dychovke, ktorá je pýchou Trsteného." V hudobnej skupine zodpovedá, spolu s Cyrilom a Mariánom, ktorý pesničky textuje, nielen za spev, ale i humorné slovo.
Ľuďom sa ich pesničky a program páčia. Ktoré najviac? "Najhranejšie skladby sú asi Bachledova z nášho druhého CD a remix Slovensko našo z tretieho CD. Ženám sa najviac páči pieseň Viem. Je to "slaďák" a jediná pieseň, ktorú spievame spisovnou slovenčinou."
Muzikanti v súčasnosti pripravujú nový projekt. Do skupiny si v lete minulého roku prizvali cimbalistu Tomáša Oravca. "Skúšame, či sa táto novinka uchytí. Nevieme tiež, či s nami Tomáš vydrží, on je totiž vášnivý folklorista a nie vždy sa stotožňuje s tým, čo hráme," so smiechom na diaľku podpichnú kamaráta.
V týchto dňoch ich čakajú hodiny nácviku nových scénok i pesničiek, s ktorými chcú prekvapiť svojich poslucháčov. "Každé vystúpenie je iné. Približne polovicu programu si pripravujeme vopred, zvyšok je založený na improvizácii. Tvoríme priamo na mieste podľa toho, aké je zloženia publika," prezrádzajú železiari. "Ďakujeme všetkým, ktorí nám držia palce a podporujú nás. Bez fanúšikov by sme tu dnes neboli," zdôrazňujú Julián Ruščák i Marek Seman. Ak chcete zistiť, ako to kapele ide, nalistujte si kalendár vystúpení v roku 2013 na stránke www.scamba.sk.